Stanovisko výboru SSPRVR a právna analýza ustanovení §§ 4 a 5 zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva a vyhlášky č. 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb.


Zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva upravuje podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva v ustanoveniach §§ 4 a 5. Zákon rozlišuje tri osobitné prípady:

1/ Prerušenie tehotenstva ak tomu nebránia zdravotné dôvody;

2/ Prerušenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov;

3/ Prerušenie tehotenstva ak je ohrozený život matky alebo jej zdravia alebo zdravý vývoj plodu, alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu.

Ad 1/ Zákonné podmienky pre prerušenie tehotenstva v prvom prípade sú uvedené v § 4 zákona č. 73/1986 Zb. Dodávam, že musia byť splnené kumulatívne všetky ďalej uvedené podmienky, aby sa vykonalo prerušenie tehotenstva v súlade so zákonom.

a) žena, ktorej sa má prerušiť tehotenstvo o prerušenie písomne požiada,

b) tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov,

c) prerušeniu tehotenstva nebránia zdravotné dôvody.

Ad 2/ Zákonné podmienky prerušenia tehotenstva zo zdravotných dôvodov upravuje § 5 zákona č. 73/1986 Zb. V tomto prípade musia byť splnené dve kumulatívne podmienky:

a) tehotenstvo možno prerušiť zo zdravotných dôvodov,

b) tehotenstvo možno prerušiť so súhlasom alebo na podnet ženy.

Ad 3/ Zákonné podmienky pre prerušenie tehotenstva ak je ohrozený život matky alebo jej zdravia alebo zdravý vývoj plodu, alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu ustanovuje druhá časť ustanovenia § 5 zákona č. 73/1986 Zb.

a) súhlas alebo podnet ženy žiadajúcej UPT,

b) ohrozenie života alebo zdravia ženy alebo ak je ohrozený zdravý vývoj plodu alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu.

Z odlišnej terminológie, ako aj odlišných podmienok pre vykonanie prerušenia tehotenstva (ďalej len UPT) vyplýva, že zákonodarca mal v úmysle upraviť podmienky vo vyššie uvedených troch prípadoch odlišne. Pri prerušení tehotenstva, ktorému nebránia zdravotné dôvody, zákonodarca priamo v zákone stanovil lehotu na vykonanie UPT. Pre ďalšie dva prípady v § 12 zákona č. 73/1986 Zb. je Ministerstvo zdravotníctva SR splnomocnené, aby vydalo všeobecne záväzný právny predpis, ktorým podrobnejšie upraví podmienky pre UPT, postup pri prejednávaní UPT, výšku príplatku a podmienky jeho platenia.

Vyhláška č. 74/1986 Zb. konkretizuje podmienky pre UPT vykonané zo zdravotných dôvodov, alebo ak je ohrozený život ženy, alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený. Vyhláška č. 74/1986 Zb. stanovuje lehotu pre UPT zo zdravotných dôvodov (§ 2 ods. 1).

Ďalej uvedená vyhláška uvádza v § 2 ods. 2, že bez ohľadu na trvanie tehotenstva možno ho umele prerušiť, ak je ohrozený život ženy alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života, alebo že je ťažko poškodený. V tomto prípade teda neexistuje lehota na uskutočnenie UPT ak sú splnené uvedené podmienky. Ako sa uvádza aj v stanovisku Trnavskej univerzity, právo počatého dieťaťa na život nemôže mať za žiadnych okolností prednosť pred právom matky na život, preto nemožno v prípade ohrozenia života ženy obmedzovať dobu na uskutočnenie UPT.

Ďalej vyhláška v § 3 stanovuje lehotu na vykonanie UPT z genetických dôvodov do 24 týždňov trvania tehotenstva. Analýzou zákona č. 73/1986 Zb. sme ukázali, že zákon rozlišuje tri osobitné prípady pre vykonanie UPT. Len v jednom prípade (§ 4 zákona č. 73/1986 Zb.) zákon lehotu stanovuje. V § 5 zákon lehotu neobmedzuje, takže pre tieto prípady môžeme vykonať UPT kedykoľvek. Ak by sme prijali výklad, že lehota uvedená v § 4 zákona č. 73/1986 Zb. sa vzťahuje aj na § 5, každé UPT uskutočnené z dôvodu ohrozenia života matky po dvanástom týždni by sa malo kvalifikovať ako nedovolené prerušenie tehotenstva, čo by viedlo k popretiu zásady, že právo ženy na život má prednosť pred právom nenarodeného dieťaťa na život. Keďže zákon o umelom prerušení tehotenstva v § 5 neohraničuje vykonanie UPT, vyhláška č. 74/1986 Zb., konkrétne §§ 2 a 3, nemôžu byť v nesúlade s uvedeným ustanovením.

Z hľadiska právnej istoty je potrebné v budúcnosti jednoznačnejšie upraviť podmienky pre UPT v § 5 zákona č. 73/1986 Zb., vrátane ohraničenia odlišnej lehoty prerušenia tehotenstva z genetických dôvodov.

Záverom upozorňujeme, že iniciatíva profesorov a docentov z Trnavskej univerzity nesmeruje len k spochybneniu súladu súčasnej praxe vykonávania UPT podľa § 5 zákona č.73/1986 Zb. s existujúcou legislatívou, ale ich iniciatíva smeruje v konečnom dôsledku k zabráneniu prístupu slovenských žien k službám, zabezpečujúcim legálne a bezpečné vykonanie UPT podľa § 4 toho istého zákona. Dovoľujeme si upozorniť, že Slovenská republika je signatárom záverečného dokumentu populačnej konferencie OSN v Káhire v roku 1994, v ktorom sa okrem iného zaviazala, ako je uvedené v kapitole VIII v § 8.25, že umožní prístup ženám k bezpečným službám umožňujúcim vykonanie UPT, ak to legislatíva umožňuje. SSPRVR si je vedomá toho, že interrupcia tehotnosti je nežiadúci spoločenský jav, ktorý sa však nedá eliminovať reštrikčnou legislatívou, ako dokumentujú medzinárodné skúsenosti z nedávneho obdobia zo socialistického Rumunska a súčasného Poľska. Závery nielen káhirskej konferencie OSN, ale aj predchádzajúcich konferencií venujúcich sa problematike reprodukčného zdravia, zdôrazňujú potrebu akcentovania preventívnych opatrení na zníženie počtu UPT ako sú: sexuálna výchova mládeže a obyvateľstva, zdravotné služby ochraňujúce reprodukčné zdravie, pred reštrikčnými opatreniami. Legislatíva krajín Európskej únie s výnimkou Írskej republiky, umožňuje slobodný prístup ženám k legálnym a bezpečným službám, zabezpečujúcim vykonanie umelého prerušenia tehotnosti, vrátane zdravotných a genetických indikácií. Slovenská republika by v svojom úsilí o členstvo v Európskej únii mala zosúladiť právne normy aj v tejto citlivej oblasti s ostatnými štátmi EÚ.


Právnu analýzu vypracoval

JUDr. Jozef Vozár, CSc.
Vedecký pracovník Ústavu štátu a práva SAV