Reprodukčné správanie žien na Slovensku
Január 1997

Úvod 4

Informácie o výskume 5

Hlavné závery 6

I. Optimálne reprodukčné správanie - stratégie rodičovstva 8
1. Vhodný vek na začatie sexuálneho života 8
2. Vhodný vek na uzavretie manželstva a porodenie prvého dieťaťa 10
3. Sexuálny život pred svadbou 14
4. Optimálny počet detí 15
5. Postoje k umelému prerušeniu tehotenstva 17

II. Reálne sexuálne a reprodukčné správanie 21
1. Začiatok sexuálneho života 21
1.1. Vek pri prvom sexuálnom styku 21
1.2. Použitie antikoncepcie pri prvom sexuálnom styku 23
1.3. Dôvody nepoužitia antikoncepcie pri prvom sexuálnom styku 25
2. Tehotenstvá a pôrody 26
2.1. Prvé tehotenstvo 26
2.2. Vek pri prvom sobáši 28
2.3. Vek pri narodení prvého dieťaťa 29
3. Reprodukčné správanie - prianie a skutočnosť 30

III. Znalosť a používanie antikoncepčných metód a prostriedkov 31
1. Akceptácia jednotlivých metód antikoncepcie 31
1.1. Úroveň vedomostí 31
1.2. Názory na spoľahlivosť a bezpečnosť jednotlivých metód antikoncepcie 32
1.3. Dostupnosť antikoncepčných prostriedkov 35
1.4. Rozšírenosť jednotlivých foriem antikoncepcie 36
2. Aktuálny stav používania antikoncepčných prostriedkov 38
2.1. Hormonálna antikoncepcia 39
2.2. Vnútromaternicové teliesko 40
2.3. Bariérové metódy 41
2.4. Prirodzené metódy 42
2.5. Sterilizácia 43
2.6. Diskusia 44
3. Dôvody nepoužívania antikoncepcie 46

IV. Sexuálna a zdravotná výchova 49
1. Názory na sexuálne správanie 49
2. Výchova a osveta 51
3. Zdroje informácií 54
4. Komunikačné potreby žien 56

Príloha
Prvostupňové triedenie odpovedí

Aby slovenské zdravotníctvo, ale aj medzinárodné a miestne mimovládne organizácie mohli prispieť k optimalizácii reprodukčného zdravia slovenskej populácie, je nevyhnutné poznať reálne sexuálne a reprodukčné správanie obyvateľstva, úroveň vedomostí o možnostiach ochrany pred neželaným tehotenstvom, sociálnu akceptovateľnosť jednotlivých antikoncepčných metód a prostriedkov a úroveň informovanosti o sexuálnom a reprodukčnom zdraví.

Cieľom našej štúdie je na základe výpovedí slovenských žien analyzovať názory a reprodukčné správanie žien vo fertilnom veku, ktoré z hľadiska plánovaného rodičovstva nepochybne predstavujú najdôležitejšiu cieľovú skupinu. Výskum sa tiež zameriaval na sexuálne správanie mladých dievčat a vedomosti, ktoré majú ženy o zásadách reprodukčného zdravia, ako aj na príčiny nepoužívania antikoncepčných prostriedkov u žien, ktoré sú v riziku neželanej tehotnosti. Štúdia ďalej skúma demografickú a sociálno-kultúrnu podmienenosť jednotlivých postoj a názorov.

Zadávateľom projektu je ”Spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu” v Bratislave, ktorá sa od roku 1991 venuje osvete a šíreniu informácií v tejto oblasti.

Výsledky šetrenia umožňujú komparáciu niektorých údajov s rokom 1995, kedy agentúra FOCUS, Centrum pre sociálnu a marketingovú analýzu, uskutočnila celoslovenský reprezentatívny výskum ”Žena v rodine, v práci a spoločnosti”.

Terénny zber údajov pre výskum reprodukčného správania slovenských žien realizovala agentúra FOCUS v decembri 1996 prostredníctvom svojej anketárskej siete. Anketárky, ktoré na výskume spolupracovali, boli špeciálne inštruované. Zber údajov prebiehal pomocou štandardizovaného dotazníka formou face-to-face rozhovorov.

Vzorka 1015 žien vo veku od 15 do 44 rokov spĺňa kritériá reprezentativity podľa vzdelania, národnosti a miesta bydliska. Výberové kvóty boli stanovené na základe výsledkov Sčítania ľudí, domov a bytov v roku 1991, ktoré pre účely tohto výskumu poskytol Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Údaje boli spracované štatistickými metódami programu SPSS.

Ochota oslovených respondentiek odpovedať na dotazník obsahujúci aj viaceré intímne otázky kolísala. Všeobecne sa dá povedať, že mladšie ženy boli skôr ochotné odpovedať ako ženy staršie. Medzi dôvody odmietnutia patrila ostýchavosť, náboženské dôvody, ale aj prozaický nedostatok času. V priemere odmietla odpovedať asi štvrtina oslovených žien.

• V názoroch žien na optimálne reprodukčné správanie prevládajú predstavy zhodné s celospoločensky akceptovanými vzormi. Podľa predstáv väčšiny žien sa uzavretie manželstva a prvý pôrod kumulujú do obdobia medzi 21. a 23. rokom života ženy.

• Predstavy žien o tom, kedy je najvhodnejšie porodiť prvé dieťa, sa výrazne líšia podľa vzdelania. Ženy s vysokoškolským vzdelaním sa viac prikláňajú k odloženiu materských povinností. Vyše 70% z nich za optimálny vek považuje 24 a viac rokov.

• Podobne ako štatistické dáta, i výsledky nášho výskumu potvrdzujú, že sexuálna aktivita žien, ale aj prvý sobáš a narodenie prvého dieťaťa prichádzajú skôr, ako ženy samy považujú za optimálne. Prvý sobáš a prvé tehotenstvo prichádzajú vo veľmi krátkom časovom slede.

• Predmanželský sexuálny život je vysoko akceptovaný všetkými vekovými a vzdelanostnými skupinami žien, pričom 92% žien do 44 rokov vstupuje do manželstva s predchádzajúcimi sexuálnymi skúsenosťami.

• 70% žien vo fertilnom veku považuje za optimálne mať dve deti.

• Na Slovensku vysoko prevláda názor, že žena má za každých okolností právo rozhodovať o svojom tehotenstve, vrátane jeho umelého prerušenia.

• Vo veku 17 rokov má viac ako tretina žien prvý sexuálny styk za sebou, v 18 rokoch potom viac ako polovica. Hranica začiatku sexuálnej aktivity sa však posúva aj pod hranicu 15 rokov.

• Pri prvom sexuálnom styku použila nejakú formu antikoncepcie tretina dievčat a žien. Pravdepodobnosť použitia antikoncepcie pri prvom pohlavnom styku sa výrazne zvyšuje so vzdelaním, dôležitý faktor je vzdelanie matky a jej rola pri výchove k plánovanému rodičovstvu.

• Nepoužitie antikoncepcie pri prvom pohlavnom styku nie je podmienené neinformovanosťou partnerov o možnostiach prevencie neželaného tehotenstva. Mladé ženy si skôr nedostatočne uvedomujú riziko neželaného tehotenstva.

• Hodnotenie jednotlivých foriem antikoncepcie podľa ich spoľahlivosti a bezpečnosti vytvára efekt ”spojených nádob”, t.j. efektívne, účinné formy antikoncepcie považujú ženy za menej bezpečné a opačne. Najväčšiu spokojnosť s používanou antikoncepciou však vyjadrujú tie ženy, ktoré používajú spoľahlivé formy ochrany.

• Najrozšírenejšou formou ochrany pred neželanou tehotnosťou u žien v riziku sú bariérové metódy (prezervatív), prirodzené metódy a hormonálna antikoncepcia.

• Pätina žien v riziku neželanej tehotnosti nepoužíva žiadnu formu ochrany.

• Najväčšou bariérou užívania antikoncepcie je názor o jej vedľajších zdravotných účinkoch, druhou najrozšírenejšou bariérou sú náboženské dôvody.

• Rola matky pri výchove k plánovanému rodičovstvu je významnejšia v prípade matiek s vyšším vzdelaním matiek a v prípade mladších respondentiek.

• Rodinné prostredie ako zdroj informácií zohráva dôležitú, ale nie dominantú rolu, pri témach problémy dospievania a ženského zdravia. O aktuálnych témach - prevencia AIDS a riziká užívania drog - si ani mladšie respondentky neprinášajú z rodinného prostredia takmer žiadne informácie. Túto oblasť informačne najviac saturujú masmédiá, a v prípade rizík užívania drog u najmladšej vekovej skupiny aj škola.

Sexuálne a reprodukčné správanie je charakterizované tromi životnými medzníkmi - prvým sexuálnym stykom, uzavretím manželstva a narodením prvého dieťaťa. Kedy je pre ne vhodný vek? Všeobecne môžeme konštatovať, že predstavy žien vo veku od 15 do 44 rokov o optimálnom veku pre začiatok sexuálneho života, sobáš a porodenie prvého dieťa sa veľmi približujú názorom celej populácie. Ako ukázal reprezentatívny výskum celej populácie, v prípade predstáv o rozfázovaní týchto životných krokov sa názory mužov a žien nelíšia, nemožno teda hovoriť o špecifickej mužskej a ženskej optike.

Pätina žien vo veku od 15 do 44 rokov si myslí, že optimálny vek na prvý sexuálny styk v prípade ženy je do 17 rokov, 54% žien považuje za vhodný začiatok sexuálneho života žien vek do 19 rokov. To znamená, že podľa 70% respodentiek by sa sexuálna aktivita žien mala začať do 19 rokov. Pre mužov je táto hranica mierne posunutá smerom hore (Pozri: Grafy 1 a 2).

Rozloženie názorov o vhodnom začiatku sexuálneho života žien súvisí predovšetkým s vekom respondentiek (podľa očakávania, sa u nižších vekových kategórii táto hranica posúva smerom dole), so vzťahom k viere a so vzdelaním. Ostatné sociálno-demografické sú z tohto hľadiska irelevantné.

Tab.1

V akom veku by mali ženy začať so sexuálnym stykom?

Slovensko je charakterizované nízkym sobášnym vekom. Ak berieme do úvahy všetky uzavreté sobáše, predstavuje sobášny vek v priemere 22,7 rokov u neviest a 25,4 rokov u ženíchov. Priemerný vek žien pri prvom sobáši sa však pohybuje okolo 21 rokov, u mužov 24 rokov.

Tab.2

Sobáše podľa veku snúbencov v roku 1995

Podľa výsledkov nášho výskumu považuje manželstvo pod vekovou hranicou 20 rokov za optimálne len 7% žien, do 23 rokov je to však už polovica a do 25 rokov by si vydaj ženy predstavovalo až 88% opýtaných. U mužov sa veková hranica, za ktorou je už manželstvo "úplnou samozrejmosťou", posúva na 29 rokov (Pozri: Grafy 1 a 2).

Ďalším výrazným znakom reprodukčného správania slovenskej populácie je dlhodobo vysoký podiel predmanželských počatí. ”Priemer za posledných 15 rokov sa pohybuje okolo 45%. Znamená to, že takmer každá druhá nevesta sa vydáva tehotná. Až 97% z predmanželsky počatých detí sa rodí ako 1. dieťa v terajšom manželstve. Len zvyšné 3% reprezentujú rozvedené nevesty alebo vdovy, ktoré už mali deti z predchádzajúceho manželstva, prípadne slobodné matky".

V porovnaní s vyspelými európskymi štátmi je na Slovensku veľmi nízky priemerný vek žien pri pôrode prvého dieťaťa. Pohybuje sa okolo 22 rokov.

Tab.3

Živonarodení podľa veku matky

K miernemu posunu smerom k vyšším vekovým kategóriám dochádza v názoroch na vek vhodný na porodenie prvého dieťaťa. Viac ako polovica respondentiek ho posúva nad 23 rokov. Podľa predstáv väčšiny žien sa uzavretie manželstva a prvý pôrod kumulujú do obdobia medzi 20. a 25. rokom života ženy. Muži majú viac času: za ich optimálny vek na uzavretie manželstva a otcovstvo považujú ženy vekové pásmo od 24 do 29 rokov (61%, resp. 62% respondentiek).

Predstavy žien o tom, kedy je najvhodnejšie porodiť prvé dieťa, sa výrazne líšia podľa vzdelania. Ženy s vysokoškolským vzdelaním sa viac prikláňajú k odloženiu materských povinností. Vyše 70% z nich za optimálny vek považuje 24 a viac rokov (Tab 4).

Napriek týmto trendom - relatívne nízky vek pri prvom sobáši, ako aj pri prvom pôrode - výskumy ukazujú, že realita je viac-menej v zhode s predstavami žien o optimálnom rozfázovaní týchto životných krokov. Ťažko preto očakávať, že by mohlo v krátkej budúcnosti dôjsť k nejakej zásadnejšej zmene v kumulácii viacerých životných štartov žien (pracovného, manželského, rodičovského) do relatívne veľmi krátkeho obdobia.

Odborníci upozorňujú, že z hľadiska demografického vývoja, ale aj z hľadiska prevládajúcich vzorov reprodukčného správania bude ”zaujímavé sledovať, ako na Slovensku dopadne ”súboj o pôrodnosť” medzi demografickými faktormi (predovšetkým počtom žien vo veku 20-29 rokov), faktormi sociálno-ekonomickými (zmenené podmienky reprodukčného správania v dôsledku transformácie spoločnosti - rozpad dovtedajších ekonomických väzieb, všeobecné zhoršovanie ekonomickej situácie, rozpad predchádzajúcich sociálnych istôt a pod.) a kultúrno-psychologickými činiteľmi (zmena postojov, prokreačných, ale aj iných vzorov správania a pod.)”.

Tab.4

Názory na optimálny vek pre ženu na narodenie prvého dieťaťa

Výskumy potvrdzujú, že sexuálny život pred uzavretím manželstva je veľkou časťou obyvateľstva považovaný za niečo "celkom normálne". Predmanželská sexuálna skúsenosť je spoločensky legitimizovanou skutočnosťou. K podobným záverom dospela aj naša štúdia.

Tab.5

”Je podľa Vás správne alebo nesprávne, keď muž a žena majú sexuálny pomer pred svadbou?” (% odpovedí)

Výsledky ukazujú, že predmanželský sexuálny život je vysoko akceptovaný všetkými vekovými a vzdelanostnými skupinami žien vo fertilnom veku. V tejto súvislosti treba tiež dodať, že podľa výsledkov nášho výskumu až 92% žien do 44 rokov vstupuje do manželstva s predchádzajúcimi sexuálnymi skúsenosťami.

Na rozloženie názorov nevplýva ani vzdelanie rodičov alebo veľkosť sídla. Jediná skupina, ktorá sa svojim názorom na predmanželský sex výrazne odlišuje, sú hlboko veriace ženy (Tab. 5), z ktorých takmer 2/3 považuje predmanželský sex za nesprávny.

Na Slovensku je najrozšírenejší dvojdetný model rodiny. Podľa štatistických údajov spomedzi rodinných domácností so závislými deťmi je najviac dvojdetných rodín - 46,2%.

Dve deti považuje za optimum 70% a tri deti 19% žien.

Tab.6

"Aký počet detí v rodine je, podľa Vás, najvhodnejší?"

Ženy, ktoré ešte nemajú deti alebo majú len jedno dieťa, považujú za optimálne mať deti dve. Reálny počet detí sa s ideálnymi predstavami najčastejšie zhoduje u žien, ktoré majú dve deti (81%). Viac ako polovica žien s troma deťmi, považuje za ideálne mať deti dve, až 64% žien so štyrmi deťmi, ako ideálny vidí trojdetný model. I keď náš výskum nedáva dostatočné odpovede na príčinu nesúladu medzi reálnym a preferovaným počtom detí, v prípade žien, ktoré majú viac ako dve deti, môžeme hovoriť o ”-1 ” efekte. 

Vysoký počet umelých prerušení tehotenstva predstavuje akútny problém v reprodukčnom správaní slovenskej populácie. Koncom 80tych rokov dosahovala v Československu miera interrupcií 47 na 1000 žien vo veku 15-44 rokov, kým napr. v Holandsku, Belgicku a Švajčiarsku to bolo menej ako 10, v Taliansku 15 a vo Švédsku 20. Interrupcie sa v Československu využívali na reguláciu počtu detí, ako náhrada za nepoužívanú antikoncepciu. Najmä ”relatívne liberálny zákon o umelom prerušení tehotnosti, platný od roku 1987 umožňoval, vzhľadom na bezplatnosť zákroku do 8.týždňa tehotnosti, využívať interrupciu ako metódu prvej voľby na riešenie neželaného tehotenstva”.

V uplynulých rokoch zaznamenávame v súvislosti s počtom potratov priaznivý trend. Počet potratov klesol z 53 141 v roku 1991 na 35 879 v roku 1995, a to vo všetkých vekových kategóriách, vrátane najmladšej. Pri prepočte na 1000 žien vo fertilnom veku to znamená pokles z 39,7 na 25,5.

Tento pozitívny, klesajúci trend sa dáva do súvislosti s preventívnym používaním antikoncepčných metód. Pri porovnaní s údajmi za priemyselne vyspelé štáty však nemožno dosiahnutý stav ešte stále považovať za uspokojivý.

Tab.7

Hlásené potraty podľa veku žien

Problém umelého prerušenia tehotenstva sa v mnohých krajinách rieši, alebo minimálne existujú snahy ho riešiť, reštriktívnou legislatívou. Ako však upozorňujú lekári a odborníci na problematiku plánovaného rodičovstva, takéto opatrenia nevedú k efektívnemu zníženiu interrupcií, ale k ich vytlačeniu do nelegálnej sféry.

Postoje k interrupciám v každej spoločnosti predstavujú veľmi citlivý seizmograf hodnotových orientácií verejnosti. Pozícia ”pro-choice”, ktorá dáva žene plné právo voľby, a stanovisko ”pro-life”, podľa ktorého žena nemá mať právo na umelé ukončenie tehotenstva, často polarizujú spoločnosť a stávajú sa dôležitou súčasťou verejného i politického diskurzu.

Na Slovensku vysoko prevláda názor, že žena má za každých okolností právo rozhodovať o svojom tehotenstve, vrátane jeho umelého preušenia. S týmto názorom rozhodne alebo skôr súhlasí 81% žien vo fertilnom veku.

Tab. 8

”Myslíte si, že žena má za každých okolností rozhodovať o svojom tehotenstve, vrátane práva na umelé prerušenie tehotenstva ?”

 (% odpovedí)

Podobnú úroveň akceptácie práva ženy rozhodovať o svojom tehotenstve, vrátane práva na umelé prerušenie tehotenstva, zaznamenal aj výskum realizovaný v roku 1993 v Českej republike (85%).

Tento názor je rovnomerne rozložený vo všetkých vekových, vzdelanostných, príjmových i statusových skupinách. Výnimku tvoria hlboko veriace ženy, ktoré sa výraznejšie odlišujú od priemerného rozloženia názorov, avšak aj medzi nimi má kladný postoj väčšinovú podporu (rozhodne alebo skôr súhlasí 53%).

Z výsledkov výskumu ”Žena v rodine, práci a spoločnosti” vyplýva, že nadštandardný výskyt negatívnych postojov je až v starších vekových kategóriách (nad 45 rokov).

Z hľadiska postoja k umelému prerušeniu tehotenstva je dôležité vedieť, za akých okolností je takéto riešenie viac alebo menej spoločensky akceptované.

Tab.9

”Schvaľujete alebo neschvaľujete umelé prerušenie tehotenstva, ak nastanú nasledujúce okolnosti?”

(% odpovedí)

Dôvody prerušenia tehotenstva možno podľa stupňa ich akceptovanosti zaradiť do troch skupín:

1. Dôvody, ktoré sú akceptované prevažnou väčšinou žien, sa týkajú predovšetkým prípadov, kedy je ohrozené zdravie matky, ďalej, ak žena bola znásilnená a ak je pravdepodobné,že sa narodí postinuté dieťa.

2. Dôvody, ktoré prijíma zhruba polovica respondentiek - dieťa je z akýchkoľvek dôvodov neželané alebo zo sociálnych dôvodov, žena nie je plnoletá.

3. Len zhruba pätina vidí ako oprávnený dôvod na interrupciu, ak by dieťa malo pochádzať z mimomanželského vzťahu alebo ak žena nie je vydatá.

Všeobecne však môžeme konštatovať, že prevažná väčšina slovenských žien zastáva názor, že žena má právo rozhodnúť o umelom prerušení svojho tehotenstva.

1. Začiatok sexuálneho života

V populácii žien vo veku od 15 do 44 rokov nemalo 15,9% žien ešte prvý sexuálny styk. Z nich 68% je vo veku medzi 15 a 17 rokov, 27% vo veku do 24 rokov.

Vo veku 17 rokov má teda viac ako tretina žien (35,2%) prvý sexuálny styk za sebou, v 18 potom viac ako polovica (56%). Hranica začiatku sexuálnej aktivity sa však posúva už pod hranicu 15 rokov (0.9%).

Tab.10

”V akom veku ste mali prvý pohlavný styk ?” (N=743)

Začiatok sexuálneho života výrazne koreluje s vekom respondentiek. Všeobecne môžeme konštatovať, že u mladších vekových kategórií je začiatok sexuálneho života skorší ako u starších žien.

Tab.11

Prvý pohlavný styk podľa veku žien v % (N=743)

Tab.12

"Aký bol Váš vzťah k Vášmu prvému sexuálnemu partnerovi?" (N=855)

Prevažná väčšina respondentiek uvádza, že k partnerovi pri prvom pohlavnom styku mali trvalejší vzťah - ”snúbenec” alebo ”chodili spolu”.

Keďže len u 8% žien bol prvým sexuálnym partnerom manželom, môžeme usudzovať, že zvyšných 92% žien vstupuje do manželstva s predchádzajúcimi sexuálnymi skúsenosťami.

Tab.13

”Použili ste pri prvom sexuálnom styku Vy alebo Váš partner nejakú antikoncepciu ?”

(% odpovedí žien) (N=844)

Pre účinnú výchovu k plánovanému rodičostvo je dôležité vedieť, čo vplýva na použitie, resp. nepoužitie antikoncepcie pri prvom sexuálnom styku.

Tab.14

Použitie antikoncepcie podľa veku pri prvom sexuálnom styku (v %)

Pravdepodobnosť použitia antikoncepcie pri prvom pohlavnom styku sa výrazne zvyšuje so vzdelaním: kým u žien so základným vzdelaním to bolo len 26% žien, u vysokoškolsky vzdelaných stúplo toto percento na 46. Ešte výraznejším faktorom je vzdelanie matky. Ak porovnáme ženy, korých matky majú základné vzdelanie s tými, ktorých dosiahli vysokoškolské vzdelanie, je tento pomer 24:59. Zároveň môžeme potvrdiť hypotézu o tom, že sexuálna a zdravotná výchova v rodine stúpa so vzdelaním rodičov: ak sa pozrieme na zdroje informácií u žien, ktoré použili a ktoré nepoužili pri prvom styku antikoncepciu, vidíme, že v prípade, ak sa matka respondentky s dcérou na tému prevencie rozprávala, zvýši sa pravdepodobnosť použitia ochrany pri prvom styku z 29% na 42%. Podobne v prípade, ak respondentky čerpali informácie o plánovanom rodičovstve z rodinného prostredia, použije ochranu polovica, ak napr. z masmédií, tak iba 24% žien. Tieto zistenia indikujú, že poučenie o reprodukčnom zdraví a plánovanom rodičovstve získané v rodinnom prostredí (u žien spravidla od matky) je najúčinnejšie.

Tab.15

”Akú antikoncepčnú metódu alebo prostriedok ste použili pri prvom pohlavnom styku?” (N=280)

Pre úplnosť dodajme, že 13% respondentiek uviedlo, že pri prvom styku použili kombináciu dvoch a 6% kombináciu troch rôznych antikoncepčných metód. Ide najmä o kombináciu prirodzených metód (plodné a neplodné dni + prerušovaný styk). Takmer 90% metód používaných pri prvom styku tvorí buď prezervatív alebo prerušovaná súlož. Túto skúsenosť potvrdzujú aj iné výskumy.

Podľa výsledkov nášho výskumu až 60% žien pri prvom pohlavnom styku nepoužilo žiaden ochranný prostriedok. Necelých 9% uviedlo, že chceli otehotnieť, čiže viac ako 90% žien boli pri prvom styku v riziku neželanej tehotnosti. Aké boli ich dôvody?

Tab.16

”Prečo ste Vy alebo Váš partner nepoužili antikoncepčnú metódu alebo prostriedok?” (N=504)*

* súčet presahuje 100%, keďže respondentky mali možnosť uviesť tri odpovede

Nepoužitie antikoncepcie pri prvom pohlavnom styku nemôžeme vysvetliť len primárnou neinformovanosťou partnerov o možnostiach prevencie (dôvod ”nepoznali sme žiaden prostriedok” uviedlo len 10% žien). Ide skôr o nedostatočné uvedomenie si rizika - takmer polovica žien sa spoliehala na to, že nemohla otehotnieť. Vedomosti o konkrétnych metódach a prostriedkoch antikoncepcie sú síce nevyhnutnou, ale nie postačujúcou podmienkou ich použitia.

Tab.17

”Koľko ste mali rokov, keď ste prvýkrát otehotneli ?” (N=637)

Viac ako pätina žien prvýkrát otehotnela do 20 rokov, viac ako polovica do 22 rokov.

Tab.18 "Keď ste prvýkrát otehotneli, aký bol Váš vzťah k otcovi dieťaťa?" (N=641)

Len o niečo viac ako polovica prvých počatí sa uskutoční v manželstve. Tento údaj zodpovedá štatistikám o vysokom podiele predmanželských počatí (v priemere 45%). Zároveň sa dá predpokladať, že v mnohých prípadoch nešlo o plánované tehotenstvo.

V prípade, že k otehotneniu došlo mimo manželstva, zisťovali sme, ako respondentky riešili vzniknutú situáciu.

Tab.19

”Čo ste urobili, keď ste sa dozvedeli o svojom prvom tehotenstve?” (N=282)

Dominujúcim spôsobom riešenia neželaného tehotenstva býva - aj pod tlakom prevládajúcich spoločenských noriem a vzorov správania - uzavretie manželstva. Tento tlak môže byť priamy - rodičia trvajú na vydaji (pozri nasledujúca tabuľka), ale aj nepriamy. Podľa výsledkov výskumu, takmer dve tretiny mimomanželských počatí končia manželstvom. Avšak práve manželstvá uzavreté pod tlakom neželanej tehotnosti v relatívne mladom veku nezriedka končia rozvodom. Svoj podiel na relatívne vysokej rozvodovosti rozhodne má nedostatočná osveta a informovanosť a z nej prameniaca nedostatočná prevencia proti neželanému počatiu.

V prípade nevydatých tehotných dievčat a žien sme zisťovali, ako na túto situácia reagovala ich rodina, vo väčšine prípadov rodičia.

Tab.20

”Aká bola reakcia Vašej rodiny, keď sa dozvedela o Vašom tehotenstve” (N=260)

Tab.21

”Koľko ste mali rokov, keď ste sa prvýkrát vydávali?” (N=652)

Do 19 rokov je štvrtina a do 21 potom viac ako polovica žiena vydatých. Existuje istá diskrepancia medzi želaným stavom a skutočnosťou: uzavretie sobáša vo veku do 19 rokov považuje za optimálne len 7% respondentiek. Celkovo môžeme konštatovať, že optimálny vek je asi o dva roky posunutý v prospech starších neviest.

Priemerný vek pri prvom sobáši je 21,5 roka. Vidíme však rozdiel medzi sobášnym vekom žien so základným vzdelaním - 20,6 roka, kým u žien s vysokoškolským vzdelaním je to o takmer 3,5 roka viac. Najnižší vek neviest zaznamenávame v prípade žien, ktoré uzavreli manželstvo pod tlakom neželaného tehotenstva - 19,9 rokov.

Vek vstupu do prvého manželstva nie je podmienený vzťahom k náboženstvu, statusovým sebazaradením či veľkosťou obce. Aj vzdelanie partnera je v tomto prípade menej diferencujúcim faktorom ako vzdelanie samotných neviest.

Tab.22

Vek pri narodení prvého dieťaťa (N=596)

Viac ako polovica prvých pôrodov sa kumuluje do rozpätia 20-23 rokov. Po 24. roku prvýkrát rodí tretina žien. Prvé pôrody po tridsiatke sú veľmi ojedinelé.

Vek narodenia prvého dieťaťa najvýraznejšie koreluje so vzdelaním žien. Takmer 70% žien s vysokoškolským vzdelaním porodí prvé dieťa vo veku 24 a viac rokov.

I keď údaje o názoroch respondentiek na optimálny vek prvého sexuálneho styku, vstupu do manželstva a pôrodu prvého dieťaťa nemôžeme v plnej miere porovnávať s údajmi o reálnom reprodukčnom správaní (rozdiely v počte respondentiek), dovolíme si na tomto mieste krátku úvahu inšpirovanú výsledkami výskumu.

Predovšetkým: všetky tri medzníky sa v živote veľkej časti žien začínajú skôr, než je spoločensky akceptované ideálne optimum. Napr.: podľa výsledkov nášho výskumu vo veku 17 rokov má už viac ako tretina žien (35,1%) prvý sexuálny styk za sebou, pričom takéto "načasovanie" za vhodné považuje len 20% žien.

Viac ako polovica žien je v 21 rokoch "pod čepcom", pritom "ideálny vek" je posunutý do veku 23 rokov (60%). Podobne je to s narodením prvého dieťaťa, ktoré u 42% prichádza do veku 22 rokov (viac ako polovica prvýkrát otehotnie do 21 rokov), pričom tento vek za optimálny na prvý pôrod považuje len necelá štvrtina respondentiek.

Z grafu 3 ďalej vidíme, že sobáš a prvý pôrod u veľkej časti žien prichádzajú takmer súčasne, a teda v mnohých prípadoch ide o sobáše pod tlakom tehotenstva.

Poznámka:

3/ prvé dieťa N=596

Názory na jednotlivé antikoncepčné metódy sme zisťovali viacerými otázkami. Vstupným poznatkom je úroveň informovanosti žien vo fertilnom veku.

Tab.23

”Počuli ste už niekedy o nasledujúcich metódach a prostriedkoch ochrany pred otehotnením?” (% odpovedí) N=1015

Hladina informovanosti sa v prípade najbežnejších metód blíži k 100%. Najmenej známy je pesar, ktorý pozná len 56% žien.

Respondentky mali možnosť uviesť aj iné metódy a prostriedky ochrany. ”Iné” celkovo uviedlo 11 respondentiek, 3 z nich poznali post-koitálnu antikoncepciu (tabletky ”po”, Postinor), dve uviedli Billingovu metódu a jedna podkožné telieska. Pre úplnosť dodajme, že sa vyskytli aj odpovede typu ”pitie čajov z bylín” a ”cvičenie”.

Tab.24

”Viete, kde sa dajú zaobstarať nasledujúce metódy a prostriedky ochrany pred otehotnením?”

(% zo žien, ktoré uviedli, že daný prostriedok poznajú)

Drvivá väčšina žien tiež vie, kde by si daný antikoncepčný prostriedok mohla zaobstarať.

1.2. Názory na spoľahlivosť a bezpečnosť antikoncepčných metód

Podstatnými kritériámi hodnotenia a akceptovateľnosti jednotlivých antikoncepčných metód sú:

• účinnosť (spoľahlivosť) vzhľadom na riziko neželanej tehotnosti

• bezpečnosť pre zdravie a absencia vedľajších nepriaznivých účinkov.

Tab.25

”Do akej miery pokladáte nasledujúce metódy a prostriedky antikoncepcie za spoľahlivé, bezpečné z hľadiska ochrany pred neželaným tehotenstvom?”

Za najspoľahlivejšiu je považovaná trvalá forma antikoncepcie - sterilizácia. Až s väčším odstupom nasledujú hormonálne tabletky, ktoré za úplne spoľahlivé považuje 46% žien. Porovnanie výsledkov výskumov z roku 1991 a 1995 ukazuje, že dôvera v spoľahlivosť hormonálnej antikoncepcie u slovenských žien stúpa, v súčasnosti spoľahlivosti hormonálnej antikoncepcie verí takmer polovica žien vo fertilnom veku. Relatívne vysoké ostáva percento žien, ktoré nevedia zaujať stanovisko.

Pozitívny trend zaznamenávame aj v názoroch na vnútromaternicové teliesko (IUD), ktoré za úplne bezpečný prostriedok považuje 34% žien (v roku 1995 25%). Na druhej strane, nastal relatívny pokles dôvery v spoľahlivosť prezervatívu, ako úplne spoľahlivej ochrany pred otehotnením, za spoľahlivý prostriedok ho označilo 29% žien. Postoj k prirodzeným metódam ostáva na zhruba rovnakej úrovni ako v minulých rokoch.

Tab.26

”Do akej miery pokladáte nasledujúce metódy a prostriedky antikoncepcie za zdravotne nezávadné, t.j. nespôsobujúce zdraviu škodlivé účinky?”

Za najbezpečnejšie považujú ženy prirodzené a bariérové (prezervatív) metódy ochrany. Ako najmenej bezpečné sú hodnotené IUD a hormonálne tabletky. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi môžeme konštatovať, že dôvera v bezpečnosť hormonálnej antikoncepcie stúpla. 17% žien si myslí, že je zdravotne nezávadná a nespôsobuje vedľajšie zdravotné účinky. Tým sa zmešila aj disproporcia medzi podielom ženy, ktoré tejto antikoncepcii dôverujú a tými, ktoré ju používajú (v súčasnosti asi 22% žien zo žien v riziku).

Hodnotenie jednotlivých antikoncepčných prostriedkov na uvedených dimenziách sa ukazuje ako ”spojené nádoby” - efektívne, účinné formy antikoncepcie považujú ženy za menej bezpečné a opačne.

Pre účely porovnania hodnotenia spoľahlivosti (účinnosti) a bezpečnosti jednotlivých metód a prostriedkov ochrany sme zostrojili intenzitný index, ktorý vyjadruje mieru týchto vlastností v rozpätí od 0.0 po 1.0, pričom

0 = najnižšia možná spoľahlivosť, resp. bezpečnosť a 1 = najvyššia možná spoľahlivosť a bezpečnosť. Hodnoty indexu obsahuje nasledujúci graf:

Tab.27

”Do akej miery pokladáte nasledujúce metódy a prostriedky antikoncepcie za cenovo dostupné?”

(% z tých respondentiek, ktoré o danej metóde už počuli)

Ako cenovo najdostupnejší prostriedok ochrany hodnotia ženy prezervatív. U viacerých metód však veľká časť žien nevie k cenovej dostupnosti zaujať stanovisko. Ako však ukáže aj neskoršia analýza, cena nie je bariérou v užívaní antikoncepcie.

Tab.28

”Dajú sa nasledujúce metódy a prostriedky antikoncepcie ľahko zohnať v lekárni alebo v obchodnej sieti?”

Tab.29

”Použili ste už niekedy pri sexuálnom styku nasledujúce metódy a prostriedky ochrany pred otehotnením?”

Najrozšírenejšie spôsoby ochrany pred neželaným otehotnením sú prerušovaná súlož a prezervatív. Tieto prostriedky už niekedy použili zhruba dve tretiny žien. Relatívne vysoké je aj percento žien, ktoré už užívali (prípadne aj ešte stále užívajú) hormonálne tabletky. K okrajovým prostriedkom patrí trvalá forma antikoncepcie - sterilizácia. Uviedli ju 3% percentá žien vo fertilnom veku (čo zodpovedá 4,7% žien v riziku).

Výskum ”Žena v rodine, práci a spoločnosti” (1995) zisťoval mieru spoločenskej akceptovanosti jednotlivých foriem antikoncepcie nepriamou otázkou. ”Keby ste mali poradiť svojim blízkym odporúčali by ste im nasledujúce formy antikoncepcie?” Názory žien vo fertilnom veku obsahuje nasledujúca tabuľka:

Tab.30

”Keby ste mali poradiť svojim blízkym odporúčali by ste im nasledujúce formy antikoncepcie?”

Keď porovnáme používanie jednotlivých foriem antikoncepcie s ich akceptáciou (vyjadrenou odporúčaním svojim blízkym), ukáže sa, že niektoré formy sú oveľa častejšie odporúčané ako používané - napr. hormonálna antikoncepcia a IUD, iné zase častejšie používané ako odporúčané - najmä prerušovaný styk. Ukazuje sa, že práve efektívnejšie metódy plánovaného rodičovstva sú síce pre veľkú časť žien prijateľné, ale v konečnom dôsledku menej používané. U menej spoľahlivých metód je situácia presne opačná. Relatívny súlad v hodnotení a v reálnom správaní môžeme pozorovať v prípade prezervatívu.

Na zistenie aktuálneho stavu v používaní antikoncepčných metód a prostriedkov je dôležité definovať skupinu žien vo fertilnom veku, ktoré sú v riziku neželaného tehotenstva, teda žien, ktoré otehotnieť môžu, ale v súčasnosti si to z rôznych príčin neželajú.

Nasledujúca tabuľka ukazuje zloženie súboru z tohto hľadiska:

Tab.31

Znamená to, že zhruba štyri z piatich žien v riziku nepoužívajú žiadne prostriedky a metódy ochrany pred neželanou tehotnosťou.

Tab.32

Používanie antikoncepcie u žien v riziku *

* V tejto tabuľke berieme do úvahy iba antikoncepciu prvej voľby, t.j. abstrahujeme od toho, že niektoré ženy uviedli dve (28%) alebo aj tri (12%) metódy. Vo väčšine prípadov išlo o kombináciu metódy plodných a neplodných dní a prerušovanej súlože (obe sú zhrnuté v kategórii prirodzené metódy).

Výrazný vzostup oproti roku 1991 nastal v užívaní hormonálnej antikoncepcie (zo 6 na 22%). Zhruba na rovnakej úrovni ostáva používanie IUD a kondómu.

V ďalšej analýze budeme pracovať so syntetickými znakmi. To znamená, že abstrahujeme od toho, či respondentka danú metódu uviedla ako prvú, druhú alebo tretiu voľbu, bez ohľadu na poradie.

Tab.33

”Prečo užívate hormonálnu antikoncepciu?” (N=151) *

* súčet je viac ako 100%, keďže respondentky mohli uvieť až tri odpovede

Tab.34

”Kde získavate hormonálne tabletky?” ( N=149)*

* súčet je viac ako 100%, keďže respondentky mohli uvieť až tri odpovede

Tab.35

”Platíte za tento antikoncepčný prostriedok?” ( N=149)

Tab.36

”Ako ste spokojná s používanou formou antikoncepciou?” (N=151)

Hormonálnu antikoncepciu častejšie užívajú ženy slobodné ako vydaté; ženy, ktoré nemajú vyhranený vzťah k viere, na rozdiel od žien hlboko veriacich a ženy, ktoré nemajú žiadne dieťa, na rozdiel od žien s tromi a viac deťmi. Je mierne rozšírenejšia vo vekovej skupine 20-24 ročných ako v skupine nad 35 rokov.

Skupina žien, ktorá používa hormonálnu antikoncepciu, sa od iných žien nelíši výškou príjmu na hlavu, veľkosťou bydliska, vzdelaním, statusovým sebazaradením či ekonomickou aktivitou.

Tab.37

”Prečo používate túto antikoncepciu ?” N=88*

* súčet odpovedí je viac ako 100, respondentky mohli uvieť tri odpovede

Tab.38

”Kde získavate IUD ?” (N=88)*

* súčet je viac ako 100%, keďže respondentky mohli uvieť až tri odpovede

Tab.39

”Platíte za tento antikoncepčný prostriedok?” ( N=88)

Tab.40

Ako ste spokojná s týmto antikoncepčným prostriedkom ?” ( N=87)

Vnútromaternicové teliesko častejšie používajú vydaté, prípadne rozvedené ženy. Je rozšírenejšie u žien nad 30 rokov, ktoré majú dve alebo tri deti. Vnútromaternicové teliesko zriedkavejšie používajú ženy v menších obciach - do 5000 obyvateľov.

Tab.41

”Prečo používate túto formu antikoncepciu?” (N=228)*

* súčet odpovedí je viac ako 100, respondentky mohli uvieť tri odpovede

Tab.42

”Ako ste spokojná s týmto antikoncepčným prostriedkom?”

Bariérové metódy najčastejšie používajú ženy, ktoré ešte neboli tehotné, slobodné ženy, študentky, tento prostriedok je rozšírenejší vo vyšších ako v nižších príjmových kategóriách. Jeho používanie, na rozdiel napr. od hormonálnej antikoncepcie, nesúvisí so vzťahom k náboženstvu.

Tab.43

”Prečo používate túto antikoncepčnú metódu ?” N=269*

* súčet odpovedí je viac ako 100, respondentky mohli uvieť tri odpovede

Tab.44

”Ako ste spokojná s týmito metódami antikoncepcie?” (N=269)

Prirodzené metódy ochrany sú rozšírenejšie medzi hlboko veriacimi ženami, u slobodných a mladších žien.

2.5. Sterilizácia

Tab.45

”Prečo ste sa rozhodli pre tento spôsob ochrany?” N=31*

* súčet odpovedí je viac ako 100, respondentky mohli uvieť tri odpovede

Tab.46

”Ako ste spokojná s touto antikoncepciou ?” (N=31)

Sterilizácia sa týka takmer výlučne žien vo veku nad 35 rokov, ktoré majú tri a viac detí.

2.6. Diskusia

Tab.47

Dôvody užívania jednotlivých druhov antikoncepcie:

1=hormonálne tabletky

2=IUD

3=bariérové (kondóm)

4=prirodzené

5=sterilizácia

Ak porovnáme dôvody pre užívanie jednotlivých antikoncepčných metód alebo prostriedkov vidíme, že najčastejším dôvodom pre užívanie hormonálnej antikoncepcie, IUD a sterilizáciu je rada lekára, čo samozrejme vyplýva z toho, že cesta k nim vedie cez lekársku ambulanciu. U hormonálnych tabletiek a IUD sa nám aj do tohto pohľadu premieta isté napätie medzi spoľahlivosťou a bezpečnosťou, t.j. oba prostriedky sú považované za mimoriadne spoľahlivé (tento dôvod uviedlo 48% resp 43% žien), avšak najmä u hormonálnej antikoncepcie je prítomná obava pred vedľajšími zdravotnými účinkami.

Bariérové a prirodzené formy ochrany sú používané najmä pre ich jednoduchosť a dostupnosť, pričom spoľahlivosť týchto prostriedkov je až na 5. mieste (kondóm), resp. 4. miesta (prirodzené metódy).

Najväčšiu spokojnosť s používanou antikoncepciou vyjadrujú ženy, ktoré používajú spoľahlivé formy ochrany. Na druhej strane, relatívne najmenej sú spokojné tie ženy, ktoré používajú prirodzené metódy. Zdá sa, že u samotných užívateliek napätie medzi spoľahlivosťou a bezpečnosťou evidentné zo všeobecného hodnotenia, nakoniec preváži v prospech čo najväčšej spoľahlivosti.

Asi pätina žien v riziku neželanej tehotnosti nepoužíva žiadnu formu ochrany.

Aké dôvody ich k tomu vedú ?

Tab.48

"Uviedli ste, že v súčasnosti nepoužívate žiadnu antikoncepčnú metódu ani prostriedok mohli by uviesť prečo?”

Dôvod nepoužívania antikoncepcie u žien v riziku (N=132)*

* respondentky mohli uviesť maximálne tri odpovede, súčet prevyšuje 100%

Ako najčastejší dôvod ženy uvádzajú obavy z vedľajších zdravotných účinkov prípadnej antikoncepcie. Asi tretina uvádza náboženské dôvody. Dôvodom nepoužívania antikoncepcie rozhodne nie je jej nedostatočná dostupnosť - a to ani v zmysle informovanosti, cenovej dostupnosti či bariéry v podobe nespoľahlivých dodávok alebo chýbajúceho doporučenia lekára. Potešiteľné je, že 18% žien o užívaní antikoncepcie už uvažuje. Existuje teda reálny potenciál zvýšenia užívania antikoncepcie u žien v riziku.

Najväčšou bariérou užívania antikoncepcie ostáva rozšírený názor o jej vedľajších zdravotných účinkoch, druhou najrozšírenejšou bariérou sú náboženské dôvody.

Pozrime sa teraz bližšie na niektoré socio-demografické charakteristiky žien v riziku podľa toho či užívajú alebo neužívajú antikoncepciu.

Tab.49A

Tab.49B

Zo sociálno-demografických znakov najvýraznejšími faktormi užívania, resp. neužívania antikoncepcie je vzdelanie žien a ich vzťah k náboženstvu. Dôležitým diferenciačným znakom je aj statusové sebazaradenie, najmä v prípade tých žien, ktoré sa nezaraďujú do strednej vrtsvy. Používanie antikoncepcie u žien v riziku je rozšírenejšie v najväčších mestách - Košice a Bratislava. Ženy sa líšia aj svojim postojom k interrupciám, v tomto prípade však ide skôr o druhotnú koreláciu, pričom primárnou je vzťah k náboženstvu.

Tab.50

"Je podľa Vás správne alebo nesprávne, keď vydatá žena má mimomanželský pomer?

Drvivá väčšina respondentiek považuje za nesprávne, ak vydatá žena má mimomanželský pomer. Tento názor je relatívne rovnomerne rozložený vo všetkých sociálno-demografických skupinách žien vo fertilnom veku. Mierne rozdiely môžeme zistiť medzi ženami bezdetnými, najmä v protiklade k ženám s tromi a viac deťmi a tiež podľa vzťahu k viere.

Veľmi podobné rozloženie odpovedí sme dostali na otázku: "Je podľa Vás správne alebo nesprávne, keď ženatý muž má mimomanželský sexuálny pomer?" 86% žien považuje takéto správanie za nesprávne, len 5% zastáva opačný názor. Rozloženie názorov podľa jednotlivých sociálno-demografických skupín je takmer totožné ako v prípade ženskej nevery.

Inak reagovali ženy na otázku posúdenia správnosti, resp. nesprávnosti sexuálneho pomeru dvoch dospelých osôb rovnakého pohlavia. Kým hodnotenie oboch predchádzajúcich situácií bolo celkom jednoznačné, v tomto prípade takmer 30% žien volilo variant ”neviem”, 56% považovalo takéto správanie za nesprávne a 15% za správne. Dôležitým faktorom rozloženia názorov je vzťah k viere a vzdelanie respondentiek, najmä u vysokoškolsky vzdelaných žien vidíme najvyššiu mieru tolerancie voči homosexuálnym stykom. Celkovo však môžeme konštatovať, že problém homosexuality je v našej spoločnosti (zatiaľ) vnímaný ako príliš okrajový a postoje k nemu nie sú do tej miery diferencované, ako je to napr. v prípade interrupcií.

Tab.51

"Je podľa Vás správne alebo nesprávne, keď majú sexuálny pomer dve dospelé osoby rovnakého pohlavia?"