Reprodukčné správanie žien na Slovensku
Január 1997


OBSAH

Úvod 4

Informácie o výskume 5

Hlavné závery 6

I. Optimálne reprodukčné správanie - stratégie rodičovstva 8
1. Vhodný vek na začatie sexuálneho života 8
2. Vhodný vek na uzavretie manželstva a porodenie prvého dieťaťa 10
3. Sexuálny život pred svadbou 14
4. Optimálny počet detí 15
5. Postoje k umelému prerušeniu tehotenstva 17

II. Reálne sexuálne a reprodukčné správanie 21
1. Začiatok sexuálneho života 21
1.1. Vek pri prvom sexuálnom styku 21
1.2. Použitie antikoncepcie pri prvom sexuálnom styku 23
1.3. Dôvody nepoužitia antikoncepcie pri prvom sexuálnom styku 25
2. Tehotenstvá a pôrody 26
2.1. Prvé tehotenstvo 26
2.2. Vek pri prvom sobáši 28
2.3. Vek pri narodení prvého dieťaťa 29
3. Reprodukčné správanie - prianie a skutočnosť 30

III. Znalosť a používanie antikoncepčných metód a prostriedkov 31
1. Akceptácia jednotlivých metód antikoncepcie 31
1.1. Úroveň vedomostí 31
1.2. Názory na spoľahlivosť a bezpečnosť jednotlivých metód antikoncepcie 32
1.3. Dostupnosť antikoncepčných prostriedkov 35
1.4. Rozšírenosť jednotlivých foriem antikoncepcie 36
2. Aktuálny stav používania antikoncepčných prostriedkov 38
2.1. Hormonálna antikoncepcia 39
2.2. Vnútromaternicové teliesko 40
2.3. Bariérové metódy 41
2.4. Prirodzené metódy 42
2.5. Sterilizácia 43
2.6. Diskusia 44
3. Dôvody nepoužívania antikoncepcie 46

IV. Sexuálna a zdravotná výchova 49
1. Názory na sexuálne správanie 49
2. Výchova a osveta 51
3. Zdroje informácií 54
4. Komunikačné potreby žien 56

Príloha
Prvostupňové triedenie odpovedí


Úvod

Aby slovenské zdravotníctvo, ale aj medzinárodné a miestne mimovládne organizácie mohli prispieť k optimalizácii reprodukčného zdravia slovenskej populácie, je nevyhnutné poznať reálne sexuálne a reprodukčné správanie obyvateľstva, úroveň vedomostí o možnostiach ochrany pred neželaným tehotenstvom, sociálnu akceptovateľnosť jednotlivých antikoncepčných metód a prostriedkov a úroveň informovanosti o sexuálnom a reprodukčnom zdraví.

Cieľom našej štúdie je na základe výpovedí slovenských žien analyzovať názory a reprodukčné správanie žien vo fertilnom veku, ktoré z hľadiska plánovaného rodičovstva nepochybne predstavujú najdôležitejšiu cieľovú skupinu. Výskum sa tiež zameriaval na sexuálne správanie mladých dievčat a vedomosti, ktoré majú ženy o zásadách reprodukčného zdravia, ako aj na príčiny nepoužívania antikoncepčných prostriedkov u žien, ktoré sú v riziku neželanej tehotnosti. Štúdia ďalej skúma demografickú a sociálno-kultúrnu podmienenosť jednotlivých postoj a názorov.

Zadávateľom projektu je ”Spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu” v Bratislave, ktorá sa od roku 1991 venuje osvete a šíreniu informácií v tejto oblasti.

Výsledky šetrenia umožňujú komparáciu niektorých údajov s rokom 1995, kedy agentúra FOCUS, Centrum pre sociálnu a marketingovú analýzu, uskutočnila celoslovenský reprezentatívny výskum ”Žena v rodine, v práci a spoločnosti”.

Informácie o výskume

Terénny zber údajov pre výskum reprodukčného správania slovenských žien realizovala agentúra FOCUS v decembri 1996 prostredníctvom svojej anketárskej siete. Anketárky, ktoré na výskume spolupracovali, boli špeciálne inštruované. Zber údajov prebiehal pomocou štandardizovaného dotazníka formou face-to-face rozhovorov.

Vzorka 1015 žien vo veku od 15 do 44 rokov spĺňa kritériá reprezentativity podľa vzdelania, národnosti a miesta bydliska. Výberové kvóty boli stanovené na základe výsledkov Sčítania ľudí, domov a bytov v roku 1991, ktoré pre účely tohto výskumu poskytol Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Údaje boli spracované štatistickými metódami programu SPSS.

Ochota oslovených respondentiek odpovedať na dotazník obsahujúci aj viaceré intímne otázky kolísala. Všeobecne sa dá povedať, že mladšie ženy boli skôr ochotné odpovedať ako ženy staršie. Medzi dôvody odmietnutia patrila ostýchavosť, náboženské dôvody, ale aj prozaický nedostatok času. V priemere odmietla odpovedať asi štvrtina oslovených žien.

Hlavné závery

I. Optimálne reprodukčné správanie-stratégie rodičovstva

Sexuálne a reprodukčné správanie je charakterizované tromi životnými medzníkmi - prvým sexuálnym stykom, uzavretím manželstva a narodením prvého dieťaťa. Kedy je pre ne vhodný vek? Všeobecne môžeme konštatovať, že predstavy žien vo veku od 15 do 44 rokov o optimálnom veku pre začiatok sexuálneho života, sobáš a porodenie prvého dieťa sa veľmi približujú názorom celej populácie. Ako ukázal reprezentatívny výskum celej populácie, v prípade predstáv o rozfázovaní týchto životných krokov sa názory mužov a žien nelíšia, nemožno teda hovoriť o špecifickej mužskej a ženskej optike.

1. Vhodný vek na začiatok sexuálneho života

Pätina žien vo veku od 15 do 44 rokov si myslí, že optimálny vek na prvý sexuálny styk v prípade ženy je do 17 rokov, 54% žien považuje za vhodný začiatok sexuálneho života žien vek do 19 rokov. To znamená, že podľa 70% respodentiek by sa sexuálna aktivita žien mala začať do 19 rokov. Pre mužov je táto hranica mierne posunutá smerom hore (Pozri: Grafy 1 a 2).

Rozloženie názorov o vhodnom začiatku sexuálneho života žien súvisí predovšetkým s vekom respondentiek (podľa očakávania, sa u nižších vekových kategórii táto hranica posúva smerom dole), so vzťahom k viere a so vzdelaním. Ostatné sociálno-demografické sú z tohto hľadiska irelevantné.

Tab.1

V akom veku by mali ženy začať so sexuálnym stykom?

(% podľa veku, vzdelania a vzťahu k viere respondentiek)

 

do 17 rokov

18-19

20-21

22-23

24 a viac

SPOLU:

21

54

21

3

1

15-17rokov

43

47

9

0

0

18-24 rokov

26

51

18

4

1

25-34 rokov

19

53

23

3

2

35-44 rokov

12

59

23

4

2

základné

28

54

15

2

1

stredné bez maturity

21

55

22

2

0

stredné s maturitou

18

53

22

4

5

vysokoškolské

13

52

28

6

1

hlboko veriace

8

44

33

6

9

veriace

17

58

21

4

0

nerozhodnuté/nevie

37

49

10

3

1

neveriace

27

51

20

2

0

2. Vhodný vek na uzavretie manželstva a porodenie prvého dieťaťa

Slovensko je charakterizované nízkym sobášnym vekom. Ak berieme do úvahy všetky uzavreté sobáše, predstavuje sobášny vek v priemere 22,7 rokov u neviest a 25,4 rokov u ženíchov. Priemerný vek žien pri prvom sobáši sa však pohybuje okolo 21 rokov, u mužov 24 rokov.

Tab.2

Sobáše podľa veku snúbencov v roku 1995

(zdroj: Štatistická ročenka SR 1996. Bratislava, Veda 1996, s. 696)

Vek

Spolu

Vek nevesty

ženícha

 

-19

20-24

25-29

30-34

35-39

40-44

45-49

50-54

55-59

60+

-19

1 649

1 148

476

24

1

-

-

-

-

-

-

20-24

14 172

5 210

8 176

708

66

9

2

1

-

-

-

25-29

6 769

994

3 916

1 558

225

55

18

3

-

-

-

30-34

2 313

142

801

794

408

126

39

3

-

-

-

35-39

1 074

25

185

306

291

175

67

23

1

1

-

40-44

591

14

56

85

135

132

113

37

14

4

1

45-49

389

2

22

34

57

72

103

72

23

2

2

50-54

203

-

3

7

20

26

42

58

37

10

-

55-59

137

-

2

1

5

8

21

36

35

20

9

60+

192

1

-

1

3

5

14

20

29

52

67

SPOLU

27 489

7 536

13 637

3 518

1 211

608

419

253

139

89

79

Podľa výsledkov nášho výskumu považuje manželstvo pod vekovou hranicou 20 rokov za optimálne len 7% žien, do 23 rokov je to však už polovica a do 25 rokov by si vydaj ženy predstavovalo až 88% opýtaných. U mužov sa veková hranica, za ktorou je už manželstvo "úplnou samozrejmosťou", posúva na 29 rokov (Pozri: Grafy 1 a 2).

Ďalším výrazným znakom reprodukčného správania slovenskej populácie je dlhodobo vysoký podiel predmanželských počatí. ”Priemer za posledných 15 rokov sa pohybuje okolo 45%. Znamená to, že takmer každá druhá nevesta sa vydáva tehotná. Až 97% z predmanželsky počatých detí sa rodí ako 1. dieťa v terajšom manželstve. Len zvyšné 3% reprezentujú rozvedené nevesty alebo vdovy, ktoré už mali deti z predchádzajúceho manželstva, prípadne slobodné matky".

V porovnaní s vyspelými európskymi štátmi je na Slovensku veľmi nízky priemerný vek žien pri pôrode prvého dieťaťa. Pohybuje sa okolo 22 rokov.

Tab.3

Živonarodení podľa veku matky

(zdroj: Štatistická ročenka SR 1996. Bratislava, Veda 1996, s. 696)

Vek matky

1980

1989

1993

1995

 

Živonarodené deti vo veku matky

15-19

10,2

11,9

14,3

12,2

20-24

46,0

42,9

41,8

42,7

25-29

29,8

28,4

26,6

26,8

30-34

10,4

12,2

11,9

12,6

35-39

2,9

4,0

4,5

4,6

40-44

0,6

0,5

0,8

1,0

45-49

0,03

0,02

0,02

0,03

K miernemu posunu smerom k vyšším vekovým kategóriám dochádza v názoroch na vek vhodný na porodenie prvého dieťaťa. Viac ako polovica respondentiek ho posúva nad 23 rokov. Podľa predstáv väčšiny žien sa uzavretie manželstva a prvý pôrod kumulujú do obdobia medzi 20. a 25. rokom života ženy. Muži majú viac času: za ich optimálny vek na uzavretie manželstva a otcovstvo považujú ženy vekové pásmo od 24 do 29 rokov (61%, resp. 62% respondentiek).

Predstavy žien o tom, kedy je najvhodnejšie porodiť prvé dieťa, sa výrazne líšia podľa vzdelania. Ženy s vysokoškolským vzdelaním sa viac prikláňajú k odloženiu materských povinností. Vyše 70% z nich za optimálny vek považuje 24 a viac rokov (Tab 4).

Napriek týmto trendom - relatívne nízky vek pri prvom sobáši, ako aj pri prvom pôrode - výskumy ukazujú, že realita je viac-menej v zhode s predstavami žien o optimálnom rozfázovaní týchto životných krokov. Ťažko preto očakávať, že by mohlo v krátkej budúcnosti dôjsť k nejakej zásadnejšej zmene v kumulácii viacerých životných štartov žien (pracovného, manželského, rodičovského) do relatívne veľmi krátkeho obdobia.

Odborníci upozorňujú, že z hľadiska demografického vývoja, ale aj z hľadiska prevládajúcich vzorov reprodukčného správania bude ”zaujímavé sledovať, ako na Slovensku dopadne ”súboj o pôrodnosť” medzi demografickými faktormi (predovšetkým počtom žien vo veku 20-29 rokov), faktormi sociálno-ekonomickými (zmenené podmienky reprodukčného správania v dôsledku transformácie spoločnosti - rozpad dovtedajších ekonomických väzieb, všeobecné zhoršovanie ekonomickej situácie, rozpad predchádzajúcich sociálnych istôt a pod.) a kultúrno-psychologickými činiteľmi (zmena postojov, prokreačných, ale aj iných vzorov správania a pod.)”.

Tab.4

Názory na optimálny vek pre ženu na narodenie prvého dieťaťa

(% podľa veku a vzdelania respondentiek)

 

do19 rokov

20-21

22-23

24-25

26 -29

30 a viac

SPOLU:

3

22

26

36

11

2

15-17rokov

8

34

26

27

5

1

18-24 rokov

2

21

28

33

14

2

25-34 rokov

3

22

21

40

13

1

35-44 rokov

3

18

29

37

9

4

základné

5

31

25

30

8

1

stredné bez maturity

4

24

27

36

8

1

stredné s maturitou

2

18

26

39

12

3

vysokoškolské

1

3

25

43

21

7

3. Sexuálny styk pred svadbou

Výskumy potvrdzujú, že sexuálny život pred uzavretím manželstva je veľkou časťou obyvateľstva považovaný za niečo "celkom normálne". Predmanželská sexuálna skúsenosť je spoločensky legitimizovanou skutočnosťou. K podobným záverom dospela aj naša štúdia.

Tab.5

”Je podľa Vás správne alebo nesprávne, keď muž a žena majú sexuálny pomer pred svadbou?” (% odpovedí)

 

úplne a skôr správne

úplne a skôr nesprávne

neviem

SPOLU:

75

22

3

15-17 ročné

71

24

5

18-24 ročné

76

21

3

25-34 ročné

77

20

3

35-44 ročné

74

ľ3

4

základné vzdelanie

68

26

6

stredné bez maturity

77

21

2

stredné s maturitou

77

21

2

vysokoškolské

83

15

2

hlboko veriace

32

65

3

veriace

73

23

4

nerozhodnuté/nevie

84

10

6

neveriace

92

8

0

Výsledky ukazujú, že predmanželský sexuálny život je vysoko akceptovaný všetkými vekovými a vzdelanostnými skupinami žien vo fertilnom veku. V tejto súvislosti treba tiež dodať, že podľa výsledkov nášho výskumu až 92% žien do 44 rokov vstupuje do manželstva s predchádzajúcimi sexuálnymi skúsenosťami.

Na rozloženie názorov nevplýva ani vzdelanie rodičov alebo veľkosť sídla. Jediná skupina, ktorá sa svojim názorom na predmanželský sex výrazne odlišuje, sú hlboko veriace ženy (Tab. 5), z ktorých takmer 2/3 považuje predmanželský sex za nesprávny.

4. Optimálny počet detí

Na Slovensku je najrozšírenejší dvojdetný model rodiny. Podľa štatistických údajov spomedzi rodinných domácností so závislými deťmi je najviac dvojdetných rodín - 46,2%.

Dve deti považuje za optimum 70% a tri deti 19% žien.

Tab.6

"Aký počet detí v rodine je, podľa Vás, najvhodnejší?"

žiadne deti

1,1

jedno dieťa

8,0

dve deti

66,7

tri deti

17,9

štyri a viac detí

1,9

nevie

4,4

Ženy, ktoré ešte nemajú deti alebo majú len jedno dieťa, považujú za optimálne mať deti dve. Reálny počet detí sa s ideálnymi predstavami najčastejšie zhoduje u žien, ktoré majú dve deti (81%). Viac ako polovica žien s troma deťmi, považuje za ideálne mať deti dve, až 64% žien so štyrmi deťmi, ako ideálny vidí trojdetný model. I keď náš výskum nedáva dostatočné odpovede na príčinu nesúladu medzi reálnym a preferovaným počtom detí, v prípade žien, ktoré majú viac ako dve deti, môžeme hovoriť o ”-1 ” efekte. 

5. Umelé prerušenie tehotenstva

Vysoký počet umelých prerušení tehotenstva predstavuje akútny problém v reprodukčnom správaní slovenskej populácie. Koncom 80tych rokov dosahovala v Československu miera interrupcií 47 na 1000 žien vo veku 15-44 rokov, kým napr. v Holandsku, Belgicku a Švajčiarsku to bolo menej ako 10, v Taliansku 15 a vo Švédsku 20. Interrupcie sa v Československu využívali na reguláciu počtu detí, ako náhrada za nepoužívanú antikoncepciu. Najmä ”relatívne liberálny zákon o umelom prerušení tehotnosti, platný od roku 1987 umožňoval, vzhľadom na bezplatnosť zákroku do 8.týždňa tehotnosti, využívať interrupciu ako metódu prvej voľby na riešenie neželaného tehotenstva”.

V uplynulých rokoch zaznamenávame v súvislosti s počtom potratov priaznivý trend. Počet potratov klesol z 53 141 v roku 1991 na 35 879 v roku 1995, a to vo všetkých vekových kategóriách, vrátane najmladšej. Pri prepočte na 1000 žien vo fertilnom veku to znamená pokles z 39,7 na 25,5.

Tento pozitívny, klesajúci trend sa dáva do súvislosti s preventívnym používaním antikoncepčných metód. Pri porovnaní s údajmi za priemyselne vyspelé štáty však nemožno dosiahnutý stav ešte stále považovať za uspokojivý.

Tab.7

Hlásené potraty podľa veku žien

(zdroj: Štatistická ročenka SR 1996. Bratislava, Veda 1996, s. 696)

Veková

1991

1992

1993

1994

1995

skupina

Potraty vo veku žien

-14

24

23

28

29

21

15-19

4 078

4 222

4 255

4 036

3 387

20-24

12 792

11 913

11 268

10 375

8 898

25

2 909

2 730

2 332

2 186

1 812

26

2 958

2 711

2 271

2 065

1 848

27

2 986

2 784

2 347

2 013

1 666

28

2 819

2 489

2 375

2 104

1 717

29

2 616

2 363

2 183

2 003

1 672

25-29

14 288

13 077

11 508

10 371

8 715

30-34

11 468

10 404

9 289

8 404

7 540

35-39

7 846

7 307

6 656

5 869

5 140

40-44

2 481

2 435

2 358

2 020

2 022

45+

164

149

190

160

156

SPOLU

53 141

49 530

45 552

41 264

35 879

 

Potraty na 1000 žien vo veku

15-19

18,6

19,6

19,4

17,3

14,5

20-24

70,1

67,3

61,3

51,5

42,2

25

77,2

78,3

69,2

61,2

49,1

26

76,2

74,1

64,9

58,8

51,7

27

76,3

73,2

63,8

55,7

47,4

28

73,7

64,4

62,2

55,9

47,4

29

70,8

62,2

56,2

51,6

44,3

25-29

74,3

70,3

63,1

56,5

48,0

30-34

56,7

52,3

47,5

43,3

38,9

35-39

36,8

33,7

30,8

27,9

24,9

40-44

13,4

12,4

11,6

9,8

9,6

45-49

1,1

0,9

1,2

0,9

0,9

SPOLU

39,7

36,9

33,5

29,7

25,5

Problém umelého prerušenia tehotenstva sa v mnohých krajinách rieši, alebo minimálne existujú snahy ho riešiť, reštriktívnou legislatívou. Ako však upozorňujú lekári a odborníci na problematiku plánovaného rodičovstva, takéto opatrenia nevedú k efektívnemu zníženiu interrupcií, ale k ich vytlačeniu do nelegálnej sféry.

Postoje k interrupciám v každej spoločnosti predstavujú veľmi citlivý seizmograf hodnotových orientácií verejnosti. Pozícia ”pro-choice”, ktorá dáva žene plné právo voľby, a stanovisko ”pro-life”, podľa ktorého žena nemá mať právo na umelé ukončenie tehotenstva, často polarizujú spoločnosť a stávajú sa dôležitou súčasťou verejného i politického diskurzu.

Na Slovensku vysoko prevláda názor, že žena má za každých okolností právo rozhodovať o svojom tehotenstve, vrátane jeho umelého preušenia. S týmto názorom rozhodne alebo skôr súhlasí 81% žien vo fertilnom veku.

Tab. 8

”Myslíte si, že žena má za každých okolností rozhodovať o svojom tehotenstve, vrátane práva na umelé prerušenie tehotenstva ?”

 (% odpovedí)

 

rozhodne áno

skôr áno

skôr nie

rozhodne nie

neviem posúdiť

SPOLU:

50

31

7

7

4

15-17rokov

45

29

6

9

11

18-24 rokov

44

34

11

7

5

25-34 rokov

52

32

7

6

3

35-44 rokov

54

28

6

8

2

základné

44

30

9

9

8

stredné bez maturity

47

33

9

7

3

stredné s maturitou

57

30

5

6

3

vysokoškolské

51

32

8

9

0

hlboko veriace

28

25

15

28

4

veriace

47

32

9

6

6

nerozhodnuté/nevie

62

30

3

3

2

neveriace

62

31

2

3

2

Podobnú úroveň akceptácie práva ženy rozhodovať o svojom tehotenstve, vrátane práva na umelé prerušenie tehotenstva, zaznamenal aj výskum realizovaný v roku 1993 v Českej republike (85%).

Tento názor je rovnomerne rozložený vo všetkých vekových, vzdelanostných, príjmových i statusových skupinách. Výnimku tvoria hlboko veriace ženy, ktoré sa výraznejšie odlišujú od priemerného rozloženia názorov, avšak aj medzi nimi má kladný postoj väčšinovú podporu (rozhodne alebo skôr súhlasí 53%).

Z výsledkov výskumu ”Žena v rodine, práci a spoločnosti” vyplýva, že nadštandardný výskyt negatívnych postojov je až v starších vekových kategóriách (nad 45 rokov).

Z hľadiska postoja k umelému prerušeniu tehotenstva je dôležité vedieť, za akých okolností je takéto riešenie viac alebo menej spoločensky akceptované.

Tab.9

”Schvaľujete alebo neschvaľujete umelé prerušenie tehotenstva, ak nastanú nasledujúce okolnosti?”

(% odpovedí)

 

schvaľujem

neschvaľujem

neviem

Keď je tehotenstvom ohrozené zdravie matky

85

9

7

Keď je žena znásilnená

81

9

10

Keď je pravdepodobné, že sa dieťa narodí postihnuté

72

17

11

Keď je tehotenstvo z akýchkoľvek dôvodov neželané

50

34

16

Keď sa rodičia zo sociálnych dôvodov nemôžu o dieťa riadne postarať

47

38

15

Keď žena nie plnoletá

40

42

18

Keď by dieťa malo pochádzať z mimomanželského vzťahu (nevery)

24

54

22

Keď žena nie je vydatá

21

65

14

Dôvody prerušenia tehotenstva možno podľa stupňa ich akceptovanosti zaradiť do troch skupín:

  1. Dôvody, ktoré sú akceptované prevažnou väčšinou žien, sa týkajú predovšetkým prípadov, kedy je ohrozené zdravie matky, ďalej, ak žena bola znásilnená a ak je pravdepodobné,že sa narodí postinuté dieťa.

  2. Dôvody, ktoré prijíma zhruba polovica respondentiek - dieťa je z akýchkoľvek dôvodov neželané alebo zo sociálnych dôvodov, žena nie je plnoletá.

  3. Len zhruba pätina vidí ako oprávnený dôvod na interrupciu, ak by dieťa malo pochádzať z mimomanželského vzťahu alebo ak žena nie je vydatá.

Všeobecne však môžeme konštatovať, že prevažná väčšina slovenských žien zastáva názor, že žena má právo rozhodnúť o umelom prerušení svojho tehotenstva.

II. Reálne sexuálne a reprodukčné správanie

1. Začiatok sexuálneho života

1.1. Vek pri prvom sexuálnom styku

V populácii žien vo veku od 15 do 44 rokov nemalo 15,9% žien ešte prvý sexuálny styk. Z nich 68% je vo veku medzi 15 a 17 rokov, 27% vo veku do 24 rokov.

Vo veku 17 rokov má teda viac ako tretina žien (35,2%) prvý sexuálny styk za sebou, v 18 potom viac ako polovica (56%). Hranica začiatku sexuálnej aktivity sa však posúva už pod hranicu 15 rokov (0.9%).

Tab.10

”V akom veku ste mali prvý pohlavný styk ?” (N=743)

Vek

% žien

do 15 rokov

0.9

15

2.6

16

10.6

17

21.0

18

20.9

19

15.2

20

13.1

21

5,9

22 a viac

9,7

Začiatok sexuálneho života výrazne koreluje s vekom respondentiek. Všeobecne môžeme konštatovať, že u mladších vekových kategórií je začiatok sexuálneho života skorší ako u starších žien.

Tab.11

Prvý pohlavný styk podľa veku žien v % (N=743)

(% podľa veku, vzdelania a vzťahu k viere respondentiek)

 

do 15 rokov

15 - 17 rokov

18 - 19 rokov

20 - 21 rokov

22 a viac rokov

SPOLU:

0,9

34,2

36,2

19,0

9,7

15 - 17 rokov

12,0

88,0

-

-

-

18 - 24 rokov

1,4

47,5

33,8

12,9

4,3

35 - 34 rokov

0,7

34,4

37,1

18,4

9,5

35 - 44 rokov

-

22,8

39,6

24,2

13,3

základné

3,5

46,5

29,6

13,4

7,0

stredné bez maturity

-

39,0

38,5

15,6

6,9

stredné s maturitou

0,6

29,4

36,9

22,3

10,7

vysokoškolské

-

16,2

39,2

25,7

18,9

hlboko veriace

-

21,5

26,2

29,2

23,1

veriace

1,3

30,9

39,2

18,7

9,9

nerozhodnuté/nevie

1,2

45,7

27,2

16,0

9,9

neveriace

0,5

39,6

37,3

17,5

5,2

Tab.12

"Aký bol Váš vzťah k Vášmu prvému sexuálnemu partnerovi?" (N=855)

bol môj manžel

7,6

bol môj snúbenec

13,5

žili sme spolu

0,6

chodili sme spolu

60,6

bol to môj kamarát

10,4

bola to náhodná známosť, len sme sa stretli

4,6

bola som znásilnená

0,5

bol to niekto iný

0,7

neodpovedala

1,6

Prevažná väčšina respondentiek uvádza, že k partnerovi pri prvom pohlavnom styku mali trvalejší vzťah - ”snúbenec” alebo ”chodili spolu”.

Keďže len u 8% žien bol prvým sexuálnym partnerom manželom, môžeme usudzovať, že zvyšných 92% žien vstupuje do manželstva s predchádzajúcimi sexuálnymi skúsenosťami.

1.2. Použitie antikoncepcie pri prvom pohlavnom styku

Tab.13

”Použili ste pri prvom sexuálnom styku Vy alebo Váš partner nejakú antikoncepciu ?”

(% odpovedí žien) (N=844)

áno

33,5

nie

59,7

neviem, nepamätám sa

6,7

Pre účinnú výchovu k plánovanému rodičostvo je dôležité vedieť, čo vplýva na použitie, resp. nepoužitie antikoncepcie pri prvom sexuálnom styku.

Tab.14

Použitie antikoncepcie podľa veku pri prvom sexuálnom styku (v %)

 

áno

nie

neviem, nepamätám sa

SPOLU:

34

60

7

do 15 rokov

0

100

0

15-17 rokov

39

57

4

18-19 rokov

31

63

5

20-21 rokov

28

58

4

22-23 rokov

27

66

7

24 a viac

32

68

0

podľa partnera

 

 

 

manžel

8

88

4

snúbenec

36

54

10

chodili sme spolu

39

55

6

kamarát

28

65

7

náhodná známosť

18

77

5

iné

10

70

20

podľa vzdelania respondentky

 

 

 

základné vzdelanie

26

69

5

stredné bez maturity

31

60

9

stredné s maturitou

35

56

9

vysokoškolské

46

47

6

podľa vzdelania matky

 

 

 

základné vzdelanie

24

68

9

stredné bez maturity

31

60

8

stredné s maturitou

44

49

7

vysokoškolské

59

36

5

podľa vzťahu respondentky k viere

 

 

 

hlboko veriace

20

68

2

veriace

29

63

4

nerozhodnuté/nevie

46

49

1

neveriace

40

53

2

Pravdepodobnosť použitia antikoncepcie pri prvom pohlavnom styku sa výrazne zvyšuje so vzdelaním: kým u žien so základným vzdelaním to bolo len 26% žien, u vysokoškolsky vzdelaných stúplo toto percento na 46. Ešte výraznejším faktorom je vzdelanie matky. Ak porovnáme ženy, korých matky majú základné vzdelanie s tými, ktorých dosiahli vysokoškolské vzdelanie, je tento pomer 24:59. Zároveň môžeme potvrdiť hypotézu o tom, že sexuálna a zdravotná výchova v rodine stúpa so vzdelaním rodičov: ak sa pozrieme na zdroje informácií u žien, ktoré použili a ktoré nepoužili pri prvom styku antikoncepciu, vidíme, že v prípade, ak sa matka respondentky s dcérou na tému prevencie rozprávala, zvýši sa pravdepodobnosť použitia ochrany pri prvom styku z 29% na 42%. Podobne v prípade, ak respondentky čerpali informácie o plánovanom rodičovstve z rodinného prostredia, použije ochranu polovica, ak napr. z masmédií, tak iba 24% žien. Tieto zistenia indikujú, že poučenie o reprodukčnom zdraví a plánovanom rodičovstve získané v rodinnom prostredí (u žien spravidla od matky) je najúčinnejšie.

Tab.15

”Akú antikoncepčnú metódu alebo prostriedok ste použili pri prvom pohlavnom styku?” (N=280)

Použitá antikoncepcia

%

prezervatív, kondóm

45,4

prerušovaný styk

42,1

hormonálna antikoncepcia

7,9

metóda plodných a neplodných dní

3,9

vnútromaternicové teliesko

0,4

antikoncepčné krémy, peny a pod.

0,4

Pre úplnosť dodajme, že 13% respondentiek uviedlo, že pri prvom styku použili kombináciu dvoch a 6% kombináciu troch rôznych antikoncepčných metód. Ide najmä o kombináciu prirodzených metód (plodné a neplodné dni + prerušovaný styk). Takmer 90% metód používaných pri prvom styku tvorí buď prezervatív alebo prerušovaná súlož. Túto skúsenosť potvrdzujú aj iné výskumy.

1.3. Dôvody nepoužitia antikoncepcie pri prvom pohlavnom styku

Podľa výsledkov nášho výskumu až 60% žien pri prvom pohlavnom styku nepoužilo žiaden ochranný prostriedok. Necelých 9% uviedlo, že chceli otehotnieť, čiže viac ako 90% žien boli pri prvom styku v riziku neželanej tehotnosti. Aké boli ich dôvody?

Tab.16

”Prečo ste Vy alebo Váš partner nepoužili antikoncepčnú metódu alebo prostriedok?” (N=504)*

Dôvod

%

nemysleli sme si, že by som mohla otehotnieť

52,0

nepočítali sme s pohlavným stykom

49,1

chceli sme niečo použiť, ale nič sme nemali

19,2

nepoznali sme žiaden prostriedok

10,3

iné

9,0

neviem, nespomínam si

8,6

mala som obavy o svoje zdravie kvôli antikoncepcii

4,2

* súčet presahuje 100%, keďže respondentky mali možnosť uviesť tri odpovede

Nepoužitie antikoncepcie pri prvom pohlavnom styku nemôžeme vysvetliť len primárnou neinformovanosťou partnerov o možnostiach prevencie (dôvod ”nepoznali sme žiaden prostriedok” uviedlo len 10% žien). Ide skôr o nedostatočné uvedomenie si rizika - takmer polovica žien sa spoliehala na to, že nemohla otehotnieť. Vedomosti o konkrétnych metódach a prostriedkoch antikoncepcie sú síce nevyhnutnou, ale nie postačujúcou podmienkou ich použitia.

2. Tehotenstvá a pôrody

2.1. Prvé tehotenstvo

Tab.17

”Koľko ste mali rokov, keď ste prvýkrát otehotneli ?” (N=637)

do 17 rokov

5

18-19

19

20-21

30

22-23

22

24-25

12

26-29

9

30 a viac

3

Viac ako pätina žien prvýkrát otehotnela do 20 rokov, viac ako polovica do 22 rokov.

Tab.18 "Keď ste prvýkrát otehotneli, aký bol Váš vzťah k otcovi dieťaťa?" (N=641)

otcom dieťaťa bol môj manžel

55,1

otcom dieťaťa bol môj snúbenec

18,9

žili sme spolu

3,3

chodili sme spolu

18,9

bol to môj kamarát

1,7

bola to náhodná známosť, len sme sa stretli

1,2

bola som znásilnená

-

bol to niekto iný

0,5

neodpovedala

0,5

Len o niečo viac ako polovica prvých počatí sa uskutoční v manželstve. Tento údaj zodpovedá štatistikám o vysokom podiele predmanželských počatí (v priemere 45%). Zároveň sa dá predpokladať, že v mnohých prípadoch nešlo o plánované tehotenstvo.

V prípade, že k otehotneniu došlo mimo manželstva, zisťovali sme, ako respondentky riešili vzniknutú situáciu.

Tab.19

”Čo ste urobili, keď ste sa dozvedeli o svojom prvom tehotenstve?” (N=282)

Spôsob riešenia

%

nechala som si dieťa a vzali sme sa

73,0

dieťa som si nechala, nevzali sme sa, ale dieťa sme vychovávali spolu

3,5

dieťa som si nechala, ale vzťah s otcom dieťaťa sa skončil

7,4

rozhodla som sa pre interrupciu a vzťah sa skončil

8,2

rozhodla som sa pre interrupciu a vzťah pokračoval

3,2

iná odpoveď

4,6

Dominujúcim spôsobom riešenia neželaného tehotenstva býva - aj pod tlakom prevládajúcich spoločenských noriem a vzorov správania - uzavretie manželstva. Tento tlak môže byť priamy - rodičia trvajú na vydaji (pozri nasledujúca tabuľka), ale aj nepriamy. Podľa výsledkov výskumu, takmer dve tretiny mimomanželských počatí končia manželstvom. Avšak práve manželstvá uzavreté pod tlakom neželanej tehotnosti v relatívne mladom veku nezriedka končia rozvodom. Svoj podiel na relatívne vysokej rozvodovosti rozhodne má nedostatočná osveta a informovanosť a z nej prameniaca nedostatočná prevencia proti neželanému počatiu.

V prípade nevydatých tehotných dievčat a žien sme zisťovali, ako na túto situácia reagovala ich rodina, vo väčšine prípadov rodičia.

Tab.20

”Aká bola reakcia Vašej rodiny, keď sa dozvedela o Vašom tehotenstve” (N=260)

Reakcia rodiny

%

chceli, aby som sa vydala

38,5

nezasahovali, nechali rozhodnutie na mňa

32,7

nevedeli o tehotenstve

13,5

chceli, aby som išla na interrupciu

7,7

prijali moje rozhodnutie nechať si dieťa a nevydať sa

5,0

iná odpoveď

2,7

2.2. Vek pri prvom sobáši

Tab.21

”Koľko ste mali rokov, keď ste sa prvýkrát vydávali?” (N=652)

do 17 rokov

1,5

18-19

24,4

20-21

32,2

22-23

19,8

24 a viac

22,1

Do 19 rokov je štvrtina a do 21 potom viac ako polovica žiena vydatých. Existuje istá diskrepancia medzi želaným stavom a skutočnosťou: uzavretie sobáša vo veku do 19 rokov považuje za optimálne len 7% respondentiek. Celkovo môžeme konštatovať, že optimálny vek je asi o dva roky posunutý v prospech starších neviest.

Priemerný vek pri prvom sobáši je 21,5 roka. Vidíme však rozdiel medzi sobášnym vekom žien so základným vzdelaním - 20,6 roka, kým u žien s vysokoškolským vzdelaním je to o takmer 3,5 roka viac. Najnižší vek neviest zaznamenávame v prípade žien, ktoré uzavreli manželstvo pod tlakom neželaného tehotenstva - 19,9 rokov.

Vek vstupu do prvého manželstva nie je podmienený vzťahom k náboženstvu, statusovým sebazaradením či veľkosťou obce. Aj vzdelanie partnera je v tomto prípade menej diferencujúcim faktorom ako vzdelanie samotných neviest.

2.3. Vek pri narodení prvého dieťaťa

Tab.22

Vek pri narodení prvého dieťaťa (N=596)

do 17 rokov

2,7

18-19

11,7

20-21

27,7

22-23

24,8

24-25

16,6

26-29

12,1

30 a viac

4,4

Viac ako polovica prvých pôrodov sa kumuluje do rozpätia 20-23 rokov. Po 24. roku prvýkrát rodí tretina žien. Prvé pôrody po tridsiatke sú veľmi ojedinelé.

Vek narodenia prvého dieťaťa najvýraznejšie koreluje so vzdelaním žien. Takmer 70% žien s vysokoškolským vzdelaním porodí prvé dieťa vo veku 24 a viac rokov.

3. Reprodukčné správanie - prianie a skutočnosť

I keď údaje o názoroch respondentiek na optimálny vek prvého sexuálneho styku, vstupu do manželstva a pôrodu prvého dieťaťa nemôžeme v plnej miere porovnávať s údajmi o reálnom reprodukčnom správaní (rozdiely v počte respondentiek), dovolíme si na tomto mieste krátku úvahu inšpirovanú výsledkami výskumu.

Predovšetkým: všetky tri medzníky sa v živote veľkej časti žien začínajú skôr, než je spoločensky akceptované ideálne optimum. Napr.: podľa výsledkov nášho výskumu vo veku 17 rokov má už viac ako tretina žien (35,1%) prvý sexuálny styk za sebou, pričom takéto "načasovanie" za vhodné považuje len 20% žien.

Viac ako polovica žien je v 21 rokoch "pod čepcom", pritom "ideálny vek" je posunutý do veku 23 rokov (60%). Podobne je to s narodením prvého dieťaťa, ktoré u 42% prichádza do veku 22 rokov (viac ako polovica prvýkrát otehotnie do 21 rokov), pričom tento vek za optimálny na prvý pôrod považuje len necelá štvrtina respondentiek.

Z grafu 3 ďalej vidíme, že sobáš a prvý pôrod u veľkej časti žien prichádzajú takmer súčasne, a teda v mnohých prípadoch ide o sobáše pod tlakom tehotenstva.

Poznámka:

1/ prvý sexuálny styk N=743

2/ prvá svadba N=652

3/ prvé dieťa N=596

III. Znalosť a používanie antikoncepčných metód a prostriedkov

1. Akceptácia jednotlivých foriem antikoncepcie

1.1. Úroveň vedomostí

Názory na jednotlivé antikoncepčné metódy sme zisťovali viacerými otázkami. Vstupným poznatkom je úroveň informovanosti žien vo fertilnom veku.

Tab.23

”Počuli ste už niekedy o nasledujúcich metódach a prostriedkoch ochrany pred otehotnením?” (% odpovedí) N=1015

 

áno

nie

neviem

prezervatív, kondóm

99

1

0

hormonálna antikoncepcia

97

3

0

vnútromaternicové teliesko

93

6

1

prerušovaný styk

90

8

2

metóda plodných a neplodných dní

88

10

2

sterilizácia ženy

86

12

2

sterilizácia muža

76

22

3

antikoncepčné krémy, peny a pod.

72

25

3

pesar

56

38

6

Hladina informovanosti sa v prípade najbežnejších metód blíži k 100%. Najmenej známy je pesar, ktorý pozná len 56% žien.

Respondentky mali možnosť uviesť aj iné metódy a prostriedky ochrany. ”Iné” celkovo uviedlo 11 respondentiek, 3 z nich poznali post-koitálnu antikoncepciu (tabletky ”po”, Postinor), dve uviedli Billingovu metódu a jedna podkožné telieska. Pre úplnosť dodajme, že sa vyskytli aj odpovede typu ”pitie čajov z bylín” a ”cvičenie”.

Tab.24

”Viete, kde sa dajú zaobstarať nasledujúce metódy a prostriedky ochrany pred otehotnením?”

(% zo žien, ktoré uviedli, že daný prostriedok poznajú)

Forma antikoncepcie:

áno

nie

prezervatív, kondóm

99

1

hormonálna antikoncepcia

98

2

vnútromaternicové teliesko

96

4

sterilizácia ženy

96

4

antikoncepčné krémy, peny a pod.

92

7

pesar

84

15

Drvivá väčšina žien tiež vie, kde by si daný antikoncepčný prostriedok mohla zaobstarať.

1.2. Názory na spoľahlivosť a bezpečnosť antikoncepčných metód

Podstatnými kritériámi hodnotenia a akceptovateľnosti jednotlivých antikoncepčných metód sú:

Účinnosť

Tab.25

”Do akej miery pokladáte nasledujúce metódy a prostriedky antikoncepcie za spoľahlivé, bezpečné z hľadiska ochrany pred neželaným tehotenstvom?”

(% z tých respondentiek, ktoré o tej ktorej metóde už počuli)

 

úplne spoľahlivá

čiastočne spoľahlivá

úplne nespoľahlivá

neviem, neodpoved.

sterilizácia ženy

82

5

1

12

sterilizácia muža

81

3

1

15

hormonálna antikoncepcia

46

37

1

16

vnútromaternicové teliesko

34

47

2

17

prezervatív, kondóm

29

56

3

12

pesar

13

40

2

45

prerušovaný styk

7

54

30

10

antikoncepčné krémy, peny a pod.

6

52

6

37

metóda plodných a neplodných dní

4

52

32

13

Za najspoľahlivejšiu je považovaná trvalá forma antikoncepcie - sterilizácia. Až s väčším odstupom nasledujú hormonálne tabletky, ktoré za úplne spoľahlivé považuje 46% žien. Porovnanie výsledkov výskumov z roku 1991 a 1995 ukazuje, že dôvera v spoľahlivosť hormonálnej antikoncepcie u slovenských žien stúpa, v súčasnosti spoľahlivosti hormonálnej antikoncepcie verí takmer polovica žien vo fertilnom veku. Relatívne vysoké ostáva percento žien, ktoré nevedia zaujať stanovisko.

Pozitívny trend zaznamenávame aj v názoroch na vnútromaternicové teliesko (IUD), ktoré za úplne bezpečný prostriedok považuje 34% žien (v roku 1995 25%). Na druhej strane, nastal relatívny pokles dôvery v spoľahlivosť prezervatívu, ako úplne spoľahlivej ochrany pred otehotnením, za spoľahlivý prostriedok ho označilo 29% žien. Postoj k prirodzeným metódam ostáva na zhruba rovnakej úrovni ako v minulých rokoch.

Bezpečnosť

Tab.26

”Do akej miery pokladáte nasledujúce metódy a prostriedky antikoncepcie za zdravotne nezávadné, t.j. nespôsobujúce zdraviu škodlivé účinky?”

(% z tých respondentiek, ktoré o tej ktorej metóde už počuli)

Forma antikoncepcie

nie je

zdraviu škodlivá

je čiastočne zdraviu škodlivá

je úplne zdraviu škodlivá

neviem, neodpove-

dala

metóda plodných a neplodných dní

87

4

1

7

prezervatív, kondóm

83

6

1

10

prerušovaný styk

74

14

3

9

sterilizácia ženy

38

23

11

28

sterilizácia muža

36

23

10

31

antikoncepčné krémy, peny a pod.

27

33

4

36

pesar

26

25

3

45

vnútromaternicové teliesko

21

49

14

15

hormonálna antikoncepcia

17

53

20

10

Za najbezpečnejšie považujú ženy prirodzené a bariérové (prezervatív) metódy ochrany. Ako najmenej bezpečné sú hodnotené IUD a hormonálne tabletky. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi môžeme konštatovať, že dôvera v bezpečnosť hormonálnej antikoncepcie stúpla. 17% žien si myslí, že je zdravotne nezávadná a nespôsobuje vedľajšie zdravotné účinky. Tým sa zmešila aj disproporcia medzi podielom ženy, ktoré tejto antikoncepcii dôverujú a tými, ktoré ju používajú (v súčasnosti asi 22% žien zo žien v riziku).

Hodnotenie jednotlivých antikoncepčných prostriedkov na uvedených dimenziách sa ukazuje ako ”spojené nádoby” - efektívne, účinné formy antikoncepcie považujú ženy za menej bezpečné a opačne.

Pre účely porovnania hodnotenia spoľahlivosti (účinnosti) a bezpečnosti jednotlivých metód a prostriedkov ochrany sme zostrojili intenzitný index, ktorý vyjadruje mieru týchto vlastností v rozpätí od 0.0 po 1.0, pričom

0 = najnižšia možná spoľahlivosť, resp. bezpečnosť a 1 = najvyššia možná spoľahlivosť a bezpečnosť. Hodnoty indexu obsahuje nasledujúci graf:

1.3. Dostupnosť antikoncepčných prostriedkov

Cenová dostupnosť

Tab.27

”Do akej miery pokladáte nasledujúce metódy a prostriedky antikoncepcie za cenovo dostupné?”

(% z tých respondentiek, ktoré o danej metóde už počuli)

 

úplne

cenovo dostupné

čiastočne cenovo dostupné

cenovo nedostupné

neviem, neodpove-

dala

prezervatív, kondóm

73

15

1

12

vnútromaternicové teliesko

30

28

1

41

hormonálna antikoncepcia

27

44

3

26

antikoncepčné krémy, peny a pod.

22

16

2

50

pesar

15

13

1

70

sterilizácia ženy

7

14

9

69

sterilizácia muža

6

13

7

74

Ako cenovo najdostupnejší prostriedok ochrany hodnotia ženy prezervatív. U viacerých metód však veľká časť žien nevie k cenovej dostupnosti zaujať stanovisko. Ako však ukáže aj neskoršia analýza, cena nie je bariérou v užívaní antikoncepcie.

Dostupnosť v lekárenskej a obchodnej sieti

Tab.28

”Dajú sa nasledujúce metódy a prostriedky antikoncepcie ľahko zohnať v lekárni alebo v obchodnej sieti?”

(% z tých respondentiek, ktoré o tej ktorej metóde už počuli)

 

úplne

dostupné

čiastočne dostupné

úplne nedostuné

neviem, neodpoved.

prezervatív, kondóm

91

2

0

7

hormonálna antikoncepcia

55

23

5

18

antikoncepčné krémy, peny a pod.

49

18

1

33

vnútromaternicové teliesko

41

21

11

27

pesar

30

10

5

55

1.4. Rozšírenosť jednotlivých foriem antikoncepcie

Tab.29

”Použili ste už niekedy pri sexuálnom styku nasledujúce metódy a prostriedky ochrany pred otehotnením?”

(% z tých respondentiek, ktoré už mali pohlavný styk (N=854)

 

áno

prerušovaný styk

77

prezervatív, kondóm

72

metóda plodných a neplodných dní

46

hormonálna antikoncepcia

40

vnútromaternicové teliesko

27

antikoncepčné krémy, peny a pod.

10

sterilizácia ženy

3

pesar

1

Najrozšírenejšie spôsoby ochrany pred neželaným otehotnením sú prerušovaná súlož a prezervatív. Tieto prostriedky už niekedy použili zhruba dve tretiny žien. Relatívne vysoké je aj percento žien, ktoré už užívali (prípadne aj ešte stále užívajú) hormonálne tabletky. K okrajovým prostriedkom patrí trvalá forma antikoncepcie - sterilizácia. Uviedli ju 3% percentá žien vo fertilnom veku (čo zodpovedá 4,7% žien v riziku).

Výskum ”Žena v rodine, práci a spoločnosti” (1995) zisťoval mieru spoločenskej akceptovanosti jednotlivých foriem antikoncepcie nepriamou otázkou. ”Keby ste mali poradiť svojim blízkym odporúčali by ste im nasledujúce formy antikoncepcie?” Názory žien vo fertilnom veku obsahuje nasledujúca tabuľka:

Tab.30

”Keby ste mali poradiť svojim blízkym odporúčali by ste im nasledujúce formy antikoncepcie?”

 

rozhodne a skôr áno

rozhodne a skôr nie

neviem

prezervatív, kondóm

83

13

4

hormonálna antikoncepcia

52

38

10

vnútromaternicové teliesko

48

42

10

prerušovaný styk

45

47

8

metóda plodných a neplodných dní

43

46

11

antikoncepčné krémy, peny a pod.

30

44

26

sterilizácia ženy

16

74

10

sterilizácia muža

14

74

12

Keď porovnáme používanie jednotlivých foriem antikoncepcie s ich akceptáciou (vyjadrenou odporúčaním svojim blízkym), ukáže sa, že niektoré formy sú oveľa častejšie odporúčané ako používané - napr. hormonálna antikoncepcia a IUD, iné zase častejšie používané ako odporúčané - najmä prerušovaný styk. Ukazuje sa, že práve efektívnejšie metódy plánovaného rodičovstva sú síce pre veľkú časť žien prijateľné, ale v konečnom dôsledku menej používané. U menej spoľahlivých metód je situácia presne opačná. Relatívny súlad v hodnotení a v reálnom správaní môžeme pozorovať v prípade prezervatívu.

2. Aktuálny stav používania antikoncepčných prostriedkov

Na zistenie aktuálneho stavu v používaní antikoncepčných metód a prostriedkov je dôležité definovať skupinu žien vo fertilnom veku, ktoré sú v riziku neželaného tehotenstva, teda žien, ktoré otehotnieť môžu, ale v súčasnosti si to z rôznych príčin neželajú.

Nasledujúca tabuľka ukazuje zloženie súboru z tohto hľadiska:

Tab.31

 

absolútna početnosť

v %

I. Ženy, ktoré nie sú v riziku - z toho:

361

35,6

1. nemali pohlavný styk

160

44,3

2. sú tehotné, krátko po pôrode, nemajú partnera

134

37,1

3. tehotenstvo by uvítali

67

18,5

II. Ženy, ktoré sú v riziku - z toho:

654

64,4

1. používajú ochranu

522

79,8

2. nepoužívajú ochranu

132

20,2

SPOLU:

1 015

100

Znamená to, že zhruba štyri z piatich žien v riziku nepoužívajú žiadne prostriedky a metódy ochrany pred neželanou tehotnosťou.

Tab.32

Používanie antikoncepcie u žien v riziku *

Antikoncepčná metóda

% žien

Žiadna metóda

20,2

Prirodzené metódy

12,9

Bariérové metódy (kondóm)

25,8

Vnútromaternicové teliesko (IUD)

12,8

Hormonálna antikoncepcia

22,3

Sterilizácia

4,7

Spolu (N=654)

100%

* V tejto tabuľke berieme do úvahy iba antikoncepciu prvej voľby, t.j. abstrahujeme od toho, že niektoré ženy uviedli dve (28%) alebo aj tri (12%) metódy. Vo väčšine prípadov išlo o kombináciu metódy plodných a neplodných dní a prerušovanej súlože (obe sú zhrnuté v kategórii prirodzené metódy).

Výrazný vzostup oproti roku 1991 nastal v užívaní hormonálnej antikoncepcie (zo 6 na 22%). Zhruba na rovnakej úrovni ostáva používanie IUD a kondómu.

V ďalšej analýze budeme pracovať so syntetickými znakmi. To znamená, že abstrahujeme od toho, či respondentka danú metódu uviedla ako prvú, druhú alebo tretiu voľbu, bez ohľadu na poradie.

2.1. Hormonálna antikoncepcia

Tab.33

”Prečo užívate hormonálnu antikoncepciu?” (N=151) *

Dôvod

%

dala som na radu lekára

82,8

je to spoľahlivá metóda, ochraňuje pred otehotnením

48,3

je to jednoduchá metóda

30,5

dala som na radu manžela partnera

22,5

dala som na radu priateľky, známych

21,2

je to cenovo prijateľná metóda

15,9

je to bezpečná metóda - nemá vedľajšie zdravotné účinky

9,3

je to spoľahlivá metóda, ochraňuje pred pohlavnými chorobami

1,9

vedú ma k tomu náboženské dôvody

0,6

* súčet je viac ako 100%, keďže respondentky mohli uvieť až tri odpovede

Tab.34

”Kde získavate hormonálne tabletky?” ( N=149)*

v lekárni

63,1

u gynekológa na obvode

49,6

u súkromného gynekológa

30,9

v nemocnici

5,4

neviem

0,7

* súčet je viac ako 100%, keďže respondentky mohli uvieť až tri odpovede

Tab.35

”Platíte za tento antikoncepčný prostriedok?” ( N=149)

áno, čiastočne si ho hradím sama, zvyšok poisťovňa

68,8

áno, v plnej výške

16,8

nie, vôbec zaň neplatím

12,9

neviem

1,4

Tab.36

”Ako ste spokojná s používanou formou antikoncepciou?” (N=151)

úplne a skôr spokojná

94,8

úplne a skôr nespokojná

2,6

nevie

2,6

Hormonálnu antikoncepciu častejšie užívajú ženy slobodné ako vydaté; ženy, ktoré nemajú vyhranený vzťah k viere, na rozdiel od žien hlboko veriacich a ženy, ktoré nemajú žiadne dieťa, na rozdiel od žien s tromi a viac deťmi. Je mierne rozšírenejšia vo vekovej skupine 20-24 ročných ako v skupine nad 35 rokov.

Skupina žien, ktorá používa hormonálnu antikoncepciu, sa od iných žien nelíši výškou príjmu na hlavu, veľkosťou bydliska, vzdelaním, statusovým sebazaradením či ekonomickou aktivitou.

2.2. Vnútromaternicové teliesko (IUD)

Tab.37

”Prečo používate túto antikoncepciu ?” N=88*

dala som na radu lekára

81,2

je to spoľahlivá metóda, ochraňuje pred otehotnením

44,3

je to jednoduchá metóda

31,8

je to bezpečná metóda - nemá vedľajšie zdravotné účinky

26,1

je to cenovo prijateľná metóda

23,8

dala som na radu priateľky, známych

17,0

dala som na radu manžela partnera

17,0

vedú ma k tomu náboženské dôvody

0,0

je to spoľahlivá metóda, ochraňuje pred pohlavnými chorobami

0,0

* súčet odpovedí je viac ako 100, respondentky mohli uvieť tri odpovede

Tab.38

”Kde získavate IUD ?” (N=88)*

u gynekológa na obvode

67,0

u súkromného gynekológa

15,9

v nemocnici

14,8

v lekárni

11,4

* súčet je viac ako 100%, keďže respondentky mohli uvieť až tri odpovede

Tab.39

”Platíte za tento antikoncepčný prostriedok?” ( N=88)

nie, vôbec zaň neplatím

36,4

áno, čiastočne si ho hradím sama, zvyšok poisťovňa

30,7

áno, v plnej výške

28,4

nevie

4,5

Tab.40

Ako ste spokojná s týmto antikoncepčným prostriedkom ?” ( N=87)

úplne a skôr spokojná

94,4

úplne a skôr nespokojná

2,4

nevie

3,2

Vnútromaternicové teliesko častejšie používajú vydaté, prípadne rozvedené ženy. Je rozšírenejšie u žien nad 30 rokov, ktoré majú dve alebo tri deti. Vnútromaternicové teliesko zriedkavejšie používajú ženy v menších obciach - do 5000 obyvateľov.

2.3. Bariérové metódy (kondóm)

Tab.41

”Prečo používate túto formu antikoncepciu?” (N=228)*

je to bezpečná metóda - nemá vedľajšie zdravotné účinky

49,1

je to jednoduchá metóda

47,8

je to cenovo prijateľná metóda

46,0

dala som na radu manžela partnera

39,9

je to spoľahlivá metóda, ochraňuje pred otehotnením

24,1

je to spoľahlivá metóda, ochraňuje pred pohlavnými chorobami

20,2

dala som na radu priateľky, známych

15,3

dala som na radu lekára

7,0

vedú ma k tomu náboženské dôvody

1,7

* súčet odpovedí je viac ako 100, respondentky mohli uvieť tri odpovede

Tab.42

”Ako ste spokojná s týmto antikoncepčným prostriedkom?”

úplne a skôr spokojná

85,1

úplne a skôr nespokojná

11,4

nevie

3,5

Bariérové metódy najčastejšie používajú ženy, ktoré ešte neboli tehotné, slobodné ženy, študentky, tento prostriedok je rozšírenejší vo vyšších ako v nižších príjmových kategóriách. Jeho používanie, na rozdiel napr. od hormonálnej antikoncepcie, nesúvisí so vzťahom k náboženstvu.

2.4. Prirodzené metódy ochrany

Tab.43

”Prečo používate túto antikoncepčnú metódu ?” N=269*

je to jednoduchá metóda

63,6

je to bezpečná metóda - nemá vedľajšie zdravotné účinky

43,9

dala som na radu manžela partnera

42,7

je to spoľahlivá metóda, ochraňuje pred otehotnením

16,3

je to cenovo prijateľná metóda

14,1

dala som na radu priateľky, známych

13,4

vedú ma k tomu náboženské dôvody

8,9

dala som na radu lekára

4,8

neviem

2,2

je to spoľahlivá metóda, ochraňuje pred pohlavnými chorobami

1,8

* súčet odpovedí je viac ako 100, respondentky mohli uvieť tri odpovede

Tab.44

”Ako ste spokojná s týmito metódami antikoncepcie?” (N=269)

úplne a skôr spokojná

64,7

úplne a skôr nespokojná

17,8

nevie

17,5

Prirodzené metódy ochrany sú rozšírenejšie medzi hlboko veriacimi ženami, u slobodných a mladších žien.

2.5. Sterilizácia

Tab.45

”Prečo ste sa rozhodli pre tento spôsob ochrany?” N=31*

dala som na radu lekára

67,7

je to bezpečná metóda - nemá vedľajšie zdravotné účinky

38,7

je to spoľahlivá metóda, ochraňuje pred otehotnením

35,5

dala som na radu priateľky, známych

9,7

dala som na radu manžela partnera

6,4

je to jednoduchá metóda

6,4

vedú ma k tomu náboženské dôvody

6,4

je to cenovo prijateľná metóda

0,0

je to spoľahlivá metóda, ochraňuje pred pohlavnými chorobami

0,0

* súčet odpovedí je viac ako 100, respondentky mohli uvieť tri odpovede

Tab.46

”Ako ste spokojná s touto antikoncepciou ?” (N=31)

úplne a skôr spokojná

83,9

úplne a skôr nespokojná

3,2

nevie, neuviedla

16,1

Sterilizácia sa týka takmer výlučne žien vo veku nad 35 rokov, ktoré majú tri a viac detí.

2.6. Diskusia

Tab.47

Dôvody užívania jednotlivých druhov antikoncepcie:

1=hormonálne tabletky

2=IUD

3=bariérové (kondóm)

4=prirodzené

5=sterilizácia

Dôvod

1

2

3

4

5

rada lekára

82,8

81,2

7,0

4,8

67,7

spoľahlivo ochraňuje pred otehotnením

48,3

44,3

24,1

16,3

35,5

jednoduchá metóda

30,5

31,8

47,8

63,6

6,4

rada manžela/ partnera

22,5

17,0

39,9

42,7

6,4

cenovo prijateľná metóda

15,9

23,8

46,0

14,1

0,0

rada priateľky, známych

21,2

17,0

15,3

13,4

9,7

bezpečná metóda, nemá vedľajšie zdravotné účinky

9,3

26,1

49,1

43,9

38,7

ochraňuje pred pohlavnými chorobami

1,9

0,0

20,2

1,8

0,0

náboženské dôvody

0,6

0,0

1,7

8,9

6,4

Ak porovnáme dôvody pre užívanie jednotlivých antikoncepčných metód alebo prostriedkov vidíme, že najčastejším dôvodom pre užívanie hormonálnej antikoncepcie, IUD a sterilizáciu je rada lekára, čo samozrejme vyplýva z toho, že cesta k nim vedie cez lekársku ambulanciu. U hormonálnych tabletiek a IUD sa nám aj do tohto pohľadu premieta isté napätie medzi spoľahlivosťou a bezpečnosťou, t.j. oba prostriedky sú považované za mimoriadne spoľahlivé (tento dôvod uviedlo 48% resp 43% žien), avšak najmä u hormonálnej antikoncepcie je prítomná obava pred vedľajšími zdravotnými účinkami.

Bariérové a prirodzené formy ochrany sú používané najmä pre ich jednoduchosť a dostupnosť, pričom spoľahlivosť týchto prostriedkov je až na 5. mieste (kondóm), resp. 4. miesta (prirodzené metódy).

Najväčšiu spokojnosť s používanou antikoncepciou vyjadrujú ženy, ktoré používajú spoľahlivé formy ochrany. Na druhej strane, relatívne najmenej sú spokojné tie ženy, ktoré používajú prirodzené metódy. Zdá sa, že u samotných užívateliek napätie medzi spoľahlivosťou a bezpečnosťou evidentné zo všeobecného hodnotenia, nakoniec preváži v prospech čo najväčšej spoľahlivosti.

3. Dôvody nepoužívania antikoncepcie u žien v riziku

Asi pätina žien v riziku neželanej tehotnosti nepoužíva žiadnu formu ochrany.

Aké dôvody ich k tomu vedú ?

Tab.48

"Uviedli ste, že v súčasnosti nepoužívate žiadnu antikoncepčnú metódu ani prostriedok mohli by uviesť prečo?”

Dôvod nepoužívania antikoncepcie u žien v riziku (N=132)*

obávam sa vedľajších zdravotných účinkov

46,2

odmietam ich z náboženských dôvodov

34,1

manžel/partner je proti používaniu

26,5

sama neviem prečo

22,7

doteraz som sa nestarala, ale chcela by som niečo používať

18,2

z minulosti mám zlé skúsenosti

15,1

lekár mi ich nechce predpísať/neodporúča

6,8

ich cena je pre mňa privysoká

4,5

neviem ako ich získať, nemám informácie

4,5

nie je dostupný, dodávky nie sú spoľahlivé, nie je možné ho zohnať

0,0

uprednostňujem interrupciu

0,0

* respondentky mohli uviesť maximálne tri odpovede, súčet prevyšuje 100%

Ako najčastejší dôvod ženy uvádzajú obavy z vedľajších zdravotných účinkov prípadnej antikoncepcie. Asi tretina uvádza náboženské dôvody. Dôvodom nepoužívania antikoncepcie rozhodne nie je jej nedostatočná dostupnosť - a to ani v zmysle informovanosti, cenovej dostupnosti či bariéry v podobe nespoľahlivých dodávok alebo chýbajúceho doporučenia lekára. Potešiteľné je, že 18% žien o užívaní antikoncepcie už uvažuje. Existuje teda reálny potenciál zvýšenia užívania antikoncepcie u žien v riziku.

Najväčšou bariérou užívania antikoncepcie ostáva rozšírený názor o jej vedľajších zdravotných účinkoch, druhou najrozšírenejšou bariérou sú náboženské dôvody.

Pozrime sa teraz bližšie na niektoré socio-demografické charakteristiky žien v riziku podľa toho či užívajú alebo neužívajú antikoncepciu.

Tab.49A

 

 

ženy v riziku, ktoré

používajú antikoncepciu

(N=522)

ženy v riziku, ktoré nepožívajú antikoncepciu (N=132)

Vek

 

 

15-19

6,7

6,8

20-24

15,5

15,9

25-29

15,7

20,5

30-34

22,4

17,4

35-39

21,5

16,7

40-44

18,2

22,7

Počet detí

 

 

žiadne dieťa

23,8

28,8

jedno dieťa

16,9

11,4

dve deti

42,1

37,1

tri deti

14,8

16,7

štyri a viac detí

2,5

6,1

Vzdelanie

 

 

základné

16,3

34,8

stredné bez maturity

32,0

26,5

stredné s maturitou

41,8

32,6

vysokoškolské

10,0

6,1

Vzťah k náboženstvu

 

 

hlboko veriaca

5,7

18,2

veriaca

52,9

46,2

nerozhodnutá, nevie

10,7

28,1

neveriaca, ateistka

30,7

7,6

Rodinný stav

 

 

slobodná

21,8

26,5

rozvedená

5,2

0,8

vydatá

69,0

72,0

žije s druhom

3,6

0,8

vdova

0,4

0

Tab.49B

 

 

ženy v riziku, ktoré

používajú antikoncepciu

(N=522)

ženy v riziku, ktoré nepožívajú antikoncepciu (N=132)

Spokojnosť so sexuálnym životom

 

 

úplne/skôr spokojná

77,2

78,0

úplne/skôr nespokojná

18,9

15,9

nevie/neodpovedala

3,8

6,1

Statusové sebazaradenie

(spoločenská vrstva)

 

 

najvyššia+vyššia stredná

10,7

7,6

stredná vrstva

60,9

60,6

nižšia stredná+ najnižšia

25,9

25,7

nevie

2,5

6,1

Veľkosť obce

 

 

do 5000 obyvateľov

40,4

49,2

do 50 000 obyvateľov

33,0

36,4

do 100 000 obyvateľov

12,1

9,1

Bratislava, Košice

14,6

5,3

Postoj k interrupciam

"Má ženo právo rozhodovať?

 

 

rozhodne áno/skôr áno

86,4

72,7

rozhodne nie/skôr nie

11,5

20,5

nevie

2,1

6,8

Zo sociálno-demografických znakov najvýraznejšími faktormi užívania, resp. neužívania antikoncepcie je vzdelanie žien a ich vzťah k náboženstvu. Dôležitým diferenciačným znakom je aj statusové sebazaradenie, najmä v prípade tých žien, ktoré sa nezaraďujú do strednej vrtsvy. Používanie antikoncepcie u žien v riziku je rozšírenejšie v najväčších mestách - Košice a Bratislava. Ženy sa líšia aj svojim postojom k interrupciám, v tomto prípade však ide skôr o druhotnú koreláciu, pričom primárnou je vzťah k náboženstvu.

IV. Zdravotná a sexuálna výchova

1. Názory na sexuálne správanie

Tab.50

"Je podľa Vás správne alebo nesprávne, keď vydatá žena má mimomanželský pomer?

 

úplne a skôr správne

úplne a skôr nesprávne

neviem

SPOLU:

5

85

10

15-17rokov

4

87

9

18-24 rokov

6

84

10

25-34 rokov

5

84

11

35-44 rokov

5

86

9

základné

4

85

11

stredné bez maturity

6

82

12

stredné s maturitou

5

88

7

vysokoškolské

3

86

10

hlboko veriace

3

92

5

veriace

4

88

8

nerozhodnuté/nevie

6

83

12

neveriace

8

78

15

slobodné

6

84

10

rozvedené

7

82

11

vydaté

5

87

9

žijem s druhom

0

74

26

vdova

12

88

0

Drvivá väčšina respondentiek považuje za nesprávne, ak vydatá žena má mimomanželský pomer. Tento názor je relatívne rovnomerne rozložený vo všetkých sociálno-demografických skupinách žien vo fertilnom veku. Mierne rozdiely môžeme zistiť medzi ženami bezdetnými, najmä v protiklade k ženám s tromi a viac deťmi a tiež podľa vzťahu k viere.

Veľmi podobné rozloženie odpovedí sme dostali na otázku: "Je podľa Vás správne alebo nesprávne, keď ženatý muž má mimomanželský sexuálny pomer?" 86% žien považuje takéto správanie za nesprávne, len 5% zastáva opačný názor. Rozloženie názorov podľa jednotlivých sociálno-demografických skupín je takmer totožné ako v prípade ženskej nevery.

Inak reagovali ženy na otázku posúdenia správnosti, resp. nesprávnosti sexuálneho pomeru dvoch dospelých osôb rovnakého pohlavia. Kým hodnotenie oboch predchádzajúcich situácií bolo celkom jednoznačné, v tomto prípade takmer 30% žien volilo variant ”neviem”, 56% považovalo takéto správanie za nesprávne a 15% za správne. Dôležitým faktorom rozloženia názorov je vzťah k viere a vzdelanie respondentiek, najmä u vysokoškolsky vzdelaných žien vidíme najvyššiu mieru tolerancie voči homosexuálnym stykom. Celkovo však môžeme konštatovať, že problém homosexuality je v našej spoločnosti (zatiaľ) vnímaný ako príliš okrajový a postoje k nemu nie sú do tej miery diferencované, ako je to napr. v prípade interrupcií.

Tab.51

"Je podľa Vás správne alebo nesprávne, keď majú sexuálny pomer dve dospelé osoby rovnakého pohlavia?"

 

úplne a skôr správne

úplne a skôr nesprávne

neviem

SPOLU:

15

56

29

15-17rokov

16

53

31

18-24 rokov

17

55

28

25-34 rokov

15

53

32

35-44 rokov

14

61

24

základné

14

59

27

stredné bez maturity

13

58

29

stredné s maturitou

17

55

29

vysokoškolské

23

43

34

hlboko veriace

8

72

20

veriace

14

59

27

nerozhodnuté/nevie

20

45

35

neveriace

19

47

34

2. Výchova a osveta

Pri výchove k plánovanému rodičovstvu má nezastupiteľnú rolu rodina. Ako sme dokumentovali v kapitole II.1.3. práve osveta pochádzajúca z rodinného prostredia je jedným z najdôležitejších faktorov použitia, resp. nepoužitia antikoncepcie pri prvom pohlavnom styku.

Tab.52

”Rozprávali ste sa niekedy s niekým z rodiny o používaní antikoncepčných prostriedkov a metód?” (%)

 

áno

nie

netýka sa

s matkou

38

62

0

s otcom

5

94

1

so súrodencom/súrodencami

38

59

3

s inými príbuznými

30

69

1

Na informovanosti o otázkach plánovaného rodičovstva sa okrem matky takmer rovnakou mierou podieľajú aj súrodenci a iní príbuzní. Vklad otca je v prípade žien a dievčat len celkom okrajový.

Pozrime sa teraz na rolu matky pri výchove k plánovanému rodičovstvu podľa veku respondentiek a vzdelania matiek.

Tab.53

”Rozprávali ste sa niekdy s matkou o používaní antikoncepčných prostriedkov a metód?”

 

áno

nie

netýka sa

vzdelanie matky

 

 

 

základné

25

75

0

stredné bez maturity

39

61

0

stredné s maturitou

46

53

1

vysokoškolské

60

40

0

vek respondentiek

 

 

 

15-17

49

50

1

18-24

45

55

0

25-34

35

65

0

35-44

32

68

0

Výsledky jednoznačne dokumentujú, že rola matky pri výchove k plánovanému rodičostvu sa posiluje so vzdelaním matiek a s nižším vekom respondentiek. Dá sa teda predpokladať, že generácia dnešných 40-tničiek aktívnejšie pristupuje k sexuálnej výchove svojich dcér.

O postupujúcej liberalizácii svedčí aj fakt, že z respondentiek, ktoré majú, resp. už mali v deti v puberte (N=325), si až 81% myslí, že so svojimi deťmi hovoria o sexuálnych otázkach viac, ako ich rodičia s nimi. Len 17 % žien pripúšťa, že sa správajú rovnako, resp. podobne ako ich rodičia a len necelé 2% hovoria so svojimi deťmi na túto tému menej.

Vek respondentiek a vzdelania otca nemá obdobný efekt na väčšiu zaangažovanosť otcov do sexuálnej výchovy dcér.

Tab.54

”Rozprávali ste sa niekdy s otcom o používaní antikoncepčných prostriedkov a metód?” (podľa vzdelania otca a veku respondentiek)

 

áno

nie

netýka sa

vzdelanie otca

 

 

 

základné

4

96

1

stredné bez maturity

3

96

1

stredné s maturitou

7

91

1

vysokoškolské

8

91

1

vek respondentky

 

 

 

15-17

5

92

3

18-24

4

95

1

25-34

6

94

0

35-44

4

95

1

Tab.55

”Koľko ste asi mali rokov, keď ste sa o týchto veciach rozprávali s niekým z rodiny prvýkrát?” (N= 510)

Vek

% odpovedí

6 - 12

8,0

13 - 15

36,7

16 - 19

41,6

20 a viac

13,7

Výchova k plánovanému rodičovstvu sa u viac ako 40% žien začala vo veku do 15 rokov. Veľká časť žien sa však o týchto otázkach rozprávala s niekým z rodiny až vo veku 16 a viac rokov.

Tab.56

”Koľko ste asi mali rokov, keď ste sa o týchto veciach rozprávali s niekým z rodiny prvýkrát?” (podľa veku respondentiek a vzdelania matky)

 

6-12 rokov

13-15 rokov

16-19 rokov

20 a viac

vek respondentiek

 

 

 

 

15-17

15

74

11

0

18-24

6

34

53

8

25-34

8

27

48

18

35-44

6

26

44

23

vzdelanie matiek

 

 

 

 

základné

3

36

42

18

stredné bez maturity

10

32

42

16

stredné s maturitou

11

37

41

12

vysokoškolské

7

51

41

0

3. Zdroje informácií

Tab.57

”Odkiaľ ste Vy osobne získali najviac informácií o nasledujúcich témach?” (% odpovedí)

1= rodinné prostredie

2= škola

3= priatelia, známi

4= masmédiá

5=literatúra

6= klub, záujmové združenie, spolok, resp. iné zdroje

7= nezaujímal sa o túto tému, neviem

 

1

2

3

4

5

6

7

problémy dospievania, puberty

16

31

20

5

21

1

6

plánované rodičovstvo, antikoncepcia

8

15

16

11

36

3

11

otázky ženského zdravia v tehotenstve

11

6

8

6

50

3

16

bezpečný sex, prevencia pohl. chorôb

4

7

10

26

39

2

12

homosexualita

1

3

5

45

19

1

26

prevencia AIDS

0

6

2

67

16

1

10

riziká užívania drog

1

8

2

62

12

1

14

Ani v jednom prípade nie je dominantným informačným zdrojom rodinné prostredie respondentiek. Relatívne najdôležitejšiu rolu zohráva v prípade informovanosti o problémoch dospievania, ale aj to pre iba 16% žien. O aktuálnych akútnych problémoch - prevencia AIDS a riziká užívania drog - si respondentky z rodinného prostredia neprinášajú žiadne informácie. Túto oblasť informačne najviac saturujú masmédiá. Otázkou je, či ide o informácie osvetového a preventívneho charakteru alebo skôr o inú formu spracovania problematiky bez výchovného zámeru.

Tab.58

”Odkiaľ ste Vy osobne získali najviac informácií o nasledujúcich témach ?” (dievčatá vo veku 15-18 rokov, %)

1= rodinné prostredie

2= škola

3= priatelia, známi

4= masmédiá

5=literatúra

6= klub, záujmové združenie, spolok, resp. iné zdroje

7= nezaujímal sa o túto tému, neviem

 

1

2

3

4

5

6

7

problémy dospievania, puberty

24

35

19

7

12

0

3

plánované rodičovstvo, antikoncepcia

14

22

17

13

20

3

12

otázky ženského zdravia v tehotenstve

12

13

5

12

20

0

38

bezpečný sex, prevencia pohl. chorôb

4

13

13

28

23

3

16

homosexualita

1

6

9

43

13

0

28

prevencia AIDS

2

19

4

57

10

1

7

riziká užívania drog

3

28

4

51

7

1

7

Ako porovnávame dominantné informačné zdroje žien vo veku od 15 do 44 rokov s vekovou kategóriou od 15 do 18 rokov vidíme, že v otázkach dospievania, plánovaného rodičovstva a ženského zdravia sa pozícia rodiny mierne posilnila. Avšak v prípade otázok homosexuality, drog a prevencie AIDS ostáva naďalej mimoriadne nevýrazná. S problemtikou týchto troch špecifických otázok zdravotnej výchovy a osvety sa väčšina mladých dievčat dozvedá z médií. Druhý významný činiteľ je škola, a to najmä čo sa týka problematiky užívania drog.

Tieto zistenia korešpondujú s výsledkami reprezentatívneho výskumu ”Žena v rodine, práci a spoločnosti”. Tretina populácie sa domnieva, že školy venujú problematike drog a prevencii AIDS primerenú pozornosť, kým tretina si myslí presný opak. Lepšie v tomto hodnotení obstáli elektronické médiá. Priestor aký venujú tieto médiám daným otázkam považuje viac ako polovica za primeranú, kým sa nedostatočnú 22, resp. 28 % opýtaných.

4. Komunikačné potreby žien

42% žien pociťuje v súčasnosti potrebu porozprávať sa s niekým o intímnych otázkach sexu. Z psychohygienického hľadiska je dôležité, že prevažná väčšina týchto žien zároveň uviedla, že má osobu, s ktorou sa môže o takýchto veciach porozprávať. Vo väčšine prípadov ide o blízku osobu, najčastejšie manžela/partnera (58%), druhou referenčnou osobou (56%) je priateľka/priateľ a zhruba štvrtina respondentiek uviedla príbuzného, niekoho z rodiny. Poradenské alebo konzultačné služby lekára využíva asi pätina žien, na psychológa sa ženy so svojimi intímnymi problémami obracajú len veľmi zriedkavo (2%).


FOCUS - Centrum pre sociálnu a marketingovú analýzu
Grösslingová 37
P.O.BOX 293
810 00 Bratislava 1
tel: (07) 5361 366
fax: (07) 5361 378